Ako Jurania prispeli k prvému prekladu Biblie do slovenčiny

Čo robil Ján Hollý v krčme ve svatém Jurí pri Šaščíne?

Meno Jána Hollého by malo byť z hodín slovenčiny či dejepisu známe každému z nás. Tento rodák z Veľkých Búrov, farár v Maduniciach, bol národným buditeľom a významným slovenským básnikom, píšucim v bernolákovskej slovenčine. Prekladal významné diela antických básnikov do slovenčiny, ale je aj autorom viacerých básní, ktoré mali pozdvihnúť národné povedomie slovákov.

Okrem jeho básní je vzácnym literárnym bohatsvom aj jeho korešpondencia, najmä listy, ktoré písal ostrihomskému kanonikovi Jurajovi Palkovičovi, ktorý bol spoluzakladateľom Slovenského učeného tovarišstva. Ako profesor v Trnave nadchol pre slovenčinu aj svojho študenta Jána Hollého. Jur Palkovič mal aj neskôr veľký vplyv na Hollého tvorbu.
Bol mecenášom literárnej tvorby v bernolákovskej slovenčine. Z vlastných prostriedkov vydal po Bernolákovej smrti jeho Slowár, financoval aj vydávanie diel Jána Hollého.
Do slovenčiny preložil ako prvý Bibliu, ktorá vyšla v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Aj túto vydal z vlastných prostriedkov a zadarmo ju rozposielal po slovenskýh farách.

Kým osvietený pán kanonik mal zo svojho úradu stály príjem, dedinský farár bol na tom horšie.
Príjmy Hollého na madunickej fare často nestačili ani na zaplatenie zamestnancov kostola a fary, ani na slušné živobytie, nie aby si mohol dovoliť platiť tlačiarovi za vytlačenie svojho diela.
Hollý o tom píše Palkovičovi v liste zo 6. októbra 1824: "Já síce z mojéj stranki abich na to čo vinaložit mohel, nedopúščá mi moja psota; nebo tuto ňišt iného neňí, jeďiňe sedlácké hospodárstvo a s toho aňi potrebná k ňemu čeládka na včilajší čas viplaťit sa nemóže, a já mosím skrovno, po sprosto a po tenku živ bit, tak že častokrát aňi ľen teho poharčeka vína pri obeďe nemóžem mat; mosím tehdi ze samú voďičkú za vďak vzát."

V tom čase Hollý prekladal do slovenčiny Vergíliov hrdinský epos Enneida. Toto dielo, ktoré v antickom čase pozdvihlo národné povedomie Rimanov, v Hollého zámere malo povzbudiť k národnému povedomiu aj Slovákov. Neskôr podľa neho napísal aj vlastný epos Svätopluk.
Hollý však nemal peniaze na tlač slovenského prekladu Enneidy, a tak prosil kanonika Palkoviča o peniaze. Ponúkol, že na úmysly darcov odslúži toľko omší, koľko budú chcieť.
A navyše by dal kanonikovu jednu vzácnu knihu. Išlo o Biblí českú, či Bibliu pražskú vytlačenú v Prahe roku 1488. Túto Bibliu chcel už odkúpiť Palkovičov menovec - Juraj Palkovič, ktorý bol profesorom evanjelického lýcea v Bratislave (podporovateľ Štúra v jeho profesorských začiatkoch). Tohto Juraja Palkoviča, evanjelického profesora v Bratislave, Hollý v listoch kanonikovi Jurajovi Palkovičovi nazýva "Jirík prešpurský".
Aj keď teda predtým Hollý vzácnu prvotlač českého prekladu Biblie predať nechcel, teraz ju kanonikovi ponúkol. Jednak preto, že potreboval peniaze, a navyše vedel, že jemu dobre poslúži pri jeho práci na preklade Biblie do slovenčiny.
Preto mu píše: "Dal bich k tomu pánu veľkomožnému aj tú bibľiu, roku 1488 prvnú medzi všeckími, jako sa o ňéj v téj Bibliotéce českích biblií vipisuje a jak p. Dobrovskí pred polskú a staroslovenskú, vitlačenú. Dobre je zachovaná, nechíbá ňišt vác v ňej, len pet prvních kapitol a začátka šéstéj s kňihi Stvoreňá. Vináša všecka tuším 305 hárkov a je v koži vázaná. Jirík na stranku luteranskéj prešporskéj bibliotéki mocňe ju chcel kúpit, ale já sem ju do konca nechcel predat."

Že kanonikovi Palkovičovi pri jeho práci táto česká Biblia naozaj dobre poslúžila, svedčí aj to, že ju dva razy spomína v úvode k prvému zväzku svojej slovenskej Biblie. A zmieňuje sa o nej aj Hollý v Životopise svatích Cirilla a Metóda, slovenskích blahozvestov.

A ako sa tá vzácna kniha, prvý tlačený preklad Biblie do slovanského jazyka, ktorá sa cenila ako rodinný poklad - dedený z otca na syna, dostala do rúk Jána Hollého? Píše o tom v liste zo 16. apríla 1826, s ktorým túto knihu kanonikovi Palkovičovi posielal do Ostrihomu:
"Posílám po temto súsedovi, kterí kamsi až za Ostrihom iďe, dve biblie: jednu našu, prvnú medzi všeckími slovenskími, roku 1488 tlačenú, kedi Marťin Luter mal ľen štiri roki. Uš davno ju luteráňi, všelijakími dúvodi mňa presvedčujíce, do svojéj biblioteki prešporskéj kúpit chceľi, ale já sem ju dokonca jím predať nechcel. Zadržala sa až do teho času, dokad sem ju nedostal, ve svatém Jurí pri Šaščíňe (Búr S. Georgii), kde ju jeden Svatojuran konečne u krčmara prepil."