Ako sme prežili rok 2003?

Ako sme prežili rok 2003 ?

(Neobjektívne objektívmi fotoaparátov)

Rok 2003 sme začali veselo - kresťanským plesom. Okrem dámskych garderób a tancov rôznych štýlov, mohli naše oči vidieť, čo ešte nevideli.

Už tradične prichádza s plesom aj karneval pre deti. V scénke “Mobil nad zlato” sme priblížili rozprávku svetu, v ktorom žijú dnešné deti.

A prišlo leto, s ním detský tábor, po niekoľkých rokoch opäť v Zákopčí.
	Na Zákopčí kysuckom tam bol detí plný dom. Nikto nemal obavy, bol to tábor z Myjavy. Dom zo špajlí, mlyn v potoku, stretneme sa zas po roku.

Cesta vlakom, to už áno stretli sme sa v jedno ráno na vlakovom nádraží. Kto to s nami vydrží? Vlak sa šinie, vlak sa húpe, sedíme si v jednom kupé a spievame pesničky pre rehoľné sestričky.		Slnko voda jas, nastal prázdnin čas. voľná som ako vtáčik, nasadám na pekný vláčik.	A kam vedie cesta naša? Kde sa moja myseľ vznáša? I keď z čela pot mi tečie, ja si mierim na Zákopčie.
		Pán farár a kopa detí, krásny čas nám rýchlo letí. Kopa smiechu - zábava, spomienka mi zostáva. L.Žováková

Do hôr, na sever nás to láka,
dedina Zákopčie deti čaká.
30 myjavských nezbedníkov
sa tu týždeň hrá na osadníkov.

Svoju zručnosť ukázali,
keď si domy postavili.

Aby sme nevyšli z kondície a zachovali tradície, pešiu túru na Polom prešli sme s humorom. Do chaty naspäť nás to láka, dobrá večera nás tu čaká. Tety kuchárky sa starajú, nech deti plné brušká majú. Chutilo nám, nie náhodou, ako to stíhajú, je pre nás záhadou. Padla nôcka na celú dedinu, vybrali sme sa v nočnú hodinu, kráčame do lesa, do tmavej hory, nech ostane v chate, každý kto sa bojí.		Prvý krát v tomto storočí, bola som v tábore v Zákopčí. Vlak išiel strašne pomaly, dobre, že nám batohy pobrali. V tuneli bola cesta neistá, v cieli nás čakal pán farár turista. Tmavou nocou sme sa po lese túlali, aby sme čo najviac vlajok dostali. V lese na nás sovy húkali, a my sme pišťali, kričali, plakali. Na izbách poriadok musel byť, no na diskotéke nás išlo rozhodiť. Rozlúčili sme sa piesňou, vďaka Bohu, ak sa nám zas pošťastí, máte nás tu o rok znovu. D.Mičová

Celý les praská, šuští, kto sa to tam skrýva v tom tmavom húští? Poklad rýchlo pohľadajme, do chaty sa ponáhľajme. Všetci veľmi vyčerpaní k spacákom sa plazíme, líhame si unavení, bez protestov zaspíme. Týždeň sme diskotékou ukončili, poriadne sme sa vybláznili. Všetkým sa nám páčilo, ale už to stačilo. Vedúcim patrí najväčšia vďaka, ale pozor, za rok ich to opäť čaká. sestry Halásové	Na Zákopčí bola šou, mal som tam dosť kamošov. Stavali sme vodný mlyn, myslím, to je dobrý rým. A k tomu domček zo špajlí, všetci ste to uhádli. Nočné hry ma bavili, na ne sme sa tešili. Bola tam aj dydžina, futbal a veľká psina ... E.Žák

V júli týždeň “okupovali” naše rodiny podolínsky kláštor, kam ich prichýlili pátri redemptoristi, ktorí minulý rok robili u nás misie a tento rok v máji prišli na misijnú obnovu.
Na Spiši sa blýska hromy divo bijú v podolínskom kláštore Myjavci bývajú. Myjavské rodiny, rodičia aj deti, trávia tu prázdniny aj keď nie sú svätí. Rákocziho veža v zadnej časti stojí v nej deti nocujú, nik sa z nich nebojí.	Rodičia spia inde oni sami sú tu, takže bez kontroly, svorne ponocujú. Omša o pol siedmej každé ráno býva, na nej, hoc nie všetci, Myjavec nechýba. Potom cez deň Tatry lákajú k vrcholom tam sa dá guľovať aj v snehu júlovom.	Ďalší po rebríkoch zdolávajú skaly aj keď nie sú v nebi, sú v Slovenskom raji. Otec Michal čaká kým sa vrátia všetci už loptu dofúkal pre futbal v Toporci. Večer v Podolínci tiež má v sebe krásy, to Ajko s Dušanom biliard zahrá si.	A potom už nôcka tmou prikryje Tatry. Za tie krásne chvíle, Bohu vďaka patrí.

V auguste mládežníci po druhý raz navštívili Toporec, odkiaľ konali výpravy ekologického ohrozenia Spišskej Magury i Vysokých Tatier.
Aj keď služba v kuchyni sa snažila a varila s entuziazmom, predsa len viac chutil puding.
“Šabľovanie” však nebolo zapríčinené požívaním pokrmov vlastnej výroby.

Kým si časť mládeže užívala prázdniny a dovolenku v Toporci, “zvyšok” na Myjave sa zapojil do prípravy daru slovenskej mládeže pre Sv.Otca: ručné prepisovanie Biblie.

Miništranti strávili tri dni a dve noci v boji
“o prežitie” v Poriadí-Šlahorovej. Tábor si ubránili a čo uvarili, to si aj zjedli.

Na čistinke pod lesom
stoja stany s prívesom.
Neďaleko na stožiari
veje vlajka našej fary.
Miništranti - družná chasa
vôkol ohňa pozvŕta sa.
Čakáme až príde noc,
tma nám príde na pomoc.

V noci čo to? V lístí šuchne.
Každý z nás tam svetlom mrkne.
Peťo Slaný čaká, čuší,
kým schováme naše uši.

Ale my sme nelenili,
votrelcov sme pochytali.
Potom pekne do rána
bola družná zábava.

P.Polaček

Horšie na tom bolo prepadové komando. Kým väčšina prišla o prameň vlasov, Terezka si získala zopár stehov na kolienko.
Na Myjave takým zvykom,
stať sa na noc lúpežníkom.
Rodičia šli večer spať
a my chlapcov špehovať.

O desiatej na stanici
stretli sme sa my, farníci.
Smer Poriadie, vlak už ide,
dúfame, že dnes to výjde.

Pred nami tunel, čierna diera,
až nám tak strachom zadok zviera.
A z tej tmy svetlo preniká,
zmocnila sa nás panika.

Namiesto vlaku, z tunela
hliadka z tábora do tmy čumela.
Informácie nám predali
do tábora sa pobrali.

Po skupinkách rozdelení
k táboru sa blížime,
na stožiari zavesenú
bielu vlajku vidíme.
Avšak beda, ľudia milí,
Terka v nestráženej chvíli
na cestičke kamennej
v mláke krvi kvíli.
Dušan, Ria, Emily
stále lesom blúdili.
Nakoniec boli radi, že prišli ráno
a pobrali sa domov, veru áno.

Peťo Slaný - hrdina
pre vlajku sa potkýna.
Ale beda, už ho majú,
zas mu vlásky ostrihajú.

Skončili sme, slnko vstáva,
pán farár sa uchechtáva.
Väčšina z nás prišla o vlasy,
ešte to bude mať ohlasy.

Miništranti, nie som prorok!
Jedno však viem,
stretneme sa o rok.
                  sestry Halásové a spol.

Posledná prázdninová sobota sa niesla v priateľskej atmosfére súťaží detí i rodín, opekania i pečeného prasiatka. Okrem myjavských rodín prišli aj “cezpolní” Bratislavčania a Seničania (avšak pôvodom Myjavci).

Oslava jubileí p.farára bola príležitosťou znovu sa stretnúť, zasúťažiť si a zabaviť sa. Nový p.diakon nám odhalil aj svoju “druhú tvár”.





A nám všetkým, čo sme po celý rok vzorne poslúchali, napokon svätý Mikuláš priniesol odmenu.

Posledná prázdninová sobota sa niesla v priateľskej atmosfére súťaží detí i rodín, opekania i pečeného prasiatka. Okrem myjavských rodín prišli aj “cezpolní” Bratislavčania a Seničania (avšak pôvodom Myjavci).

Oslava jubileí p.farára bola príležitosťou znovu sa stretnúť, zasúťažiť si a zabaviť sa. Nový p.diakon nám odhalil aj svoju “druhú tvár”.