Hrad Červený kameň je známy ako objekt turistického záujmu. Že je to aj pútnické miesto, je už menej známe.
V štátny sviatok 8. mája práve sem smerovala kolóna áut z Myjavy.
Predpoludním sme sa vydali na prehliadku hradu, ktorá nezačala tradične v expozícii, ale v hradnom podzemí. To preto, že na poobedie sa tu chystala špeciálna turistická akcia.
Sprievodkyňa Nataša mala čo robiť, aby zvládla skupinu, ktorá zrejme presiahla normu "maximálne 40 v skupine", presne ani nevieme, koľko nás bolo. Tiež musela mať úžasnú trpezlivosť pri našich deťoch, ako aj oni pri dĺžke prehliadky.
Kým v pivniciach (vraj najväčších v strednej Európe) sa naša skupina zmestila celkom v pohode, horšie to už bolo v samotných miestnostiach expozície...
Krásne exponáty (a ešte k tomu živé) ponúka i nádvorie hradu.
Je až nepredstaviteľné, ako mohol ten biely krásavec s takým dlhým chvostom vyletieť na konár vo výške niekoľkých metrov.
Po prehliadke sme už boli riadne hladní. A tak sa každý pustil do toho, čo si kto priniesol, prípadne, čo maminy nabalili.
ďalší zase využili pony-službu a išli si zajazdiť.
A keďže to nebol len výlet,
ale púť, nasledovala svätá omša. Nebola
v kaplnke, ale v najväčšom chráme -
v Božej prírode.
a milostivé miesto z 18. storočia.
Na kopci nad kaplnkou sa nachádza pekná kalvária, kam sa po svätej omši viacerí vyškriabali, dokonca i tí najmenší.
Lúku pri kaplnke sme neopustili ani po omši. Niektorí sa vyhrievali na slniečku, iní sa skrývali v tieni stromu (kde otravovali komáre), a mnohí (zvlášť mladší a najmlaší) sa venovali hrám a kolektívnemu športu.
Avšak lepšie bolo sledovať tie na stromoch, ak by niektorí azda ležal na zemi, bolo by nebezpečné dvíhať to, čo by mohlo byť pod ním.
I drobci s napätím očakávali, kedy ich skupinka vyštartuje do lesa...
... ale nie všetci. Niektorí to "zalomili".
Vďaka Pánu Bohu za krásny deň,
super počasie
a úžaných ľudí, s ktorými sme ten deň mohli prežiť!
