LEGENDA OŽÍVA !
Starobylé myjavské strašidlo: vidieť ho mohli len tí, čo majú silný žalúdok a charakter.
Š. Bednár: Myjava našej jary -
Rozprávanie o Myjave môjho detstva, Obzor, Bratislava 1968, str.149:
Popri všeobecne známych strašidlách mala Myjava aj jedno
svojské, domáce, luteránstvom inšpirované strašidlo. Bol to povestný
"Šjonfy". Mali sme pred ním úctu a mali sme z neho ozaj strach. Objavoval sa
o polnoci pri katolíckom kostole a pod pazuchou si nosil vlastnú hlavu. Šjonfy má
pôvod v krutom protireformačnom kňazovi, ktorý sa menoval Šimonffy. Myjavci si
zachovali jeho pamiatku tým, že ním strašili deti a podľa myjavského zvyku meno
strašiaka si skomolili na "Šjonfy".
B. Varsik: Myjava - Myjava do
r.1948, Obzor,
Bratislava 1985, str.96:
Všetko svedčí o tom, že farár
Adam Šimonffy (1760-1772) postupoval na Myjave tvrdšie. O tomto farárovi sa zachovala
na Myjave počas mnohých generácií (až do 20. stor.) nedobrá tradícia, ktorá sa o.
i. prejavila i v povere, že vraj po smrti nosil hlavu pod pazuchou a strašil
Myjavčanov. Ešte aj na začiatku tohto storočia strašili Myjavčania svoje deti, že
"ide Šimonffy", ako o tom písal už aj J. Trokan vo svojej básni o Myjave a
J. Bodnár v monografii o Myjave.
Keďže v únosnej
miere je aj recesia zdravá, prečo neoživiť starú tradíciu a nezrealizovať to, o
čom iní len rozprávajú? A tak presne o polnoci z 25. na 26. júla 2006 sa pri kostole
zjavila postava - Šjonfy. Presne tak, ako si ho Myjavčania vybásnili - s hlavou pod
pazuchou.
Tento mimoriadny úkaz bol avízovaný našej mladi
prostredníctvom SMSiek i na internetovom portáli coolclub (prístupný len pre
registrovaných členov).
Na výzvu zareagovalo 16-17 mládežníkov, ktorým v tom
rodičia a ani strach nezabránili. Keď odbilo polnoc, pomaličky sa blížili ku
kostolu, kde mali možnosť uvidieť to, čo ešte pred nimi nikto nevidel, a čo po nich
už asi nikto neuvidí.