2. farská púť rodín
MODRÁ, VELEHRAD, BUCHLOVICE
sobota 13. 9. 2008
Nízka teplota a silný vietor nezabránilo Myjavcom, nielen rodinám a mládežníkom, ale tentoraz všetkým generáciám, aby sa vydali cez hranice dobyť Moravu. Napriek chladu a vetru nás zlaté lúče slnka hladili po tvári a prenikali až do srdca.
Dopravné prostriedky boli rôzne.
Niektorí však mali problém nasadnúť.
Kostolík sv.Jána, replika podľa archeologických nálezov veľkomoravského kostola
spred cyrilometodských čias, postavený v íro-škótskom štýle.
Deti zjavne nepochopili, že to nie je ihrisko, ale základy kostola zo začiatku 9.
storočia.
Myjavci dobyli stredovekú veľkomoravskú pevnosť.
Vstup do chyže, vyžadoval istú dávku "pokorenia sa". Ale taký trpazlík
mohol vstúpiť hrdo, so vztýčenou hlavou.
Audiencia u kráľa Svätopluka. Len kozička akosi nechcela poslúchať, ešteže bol
poruke zootechnik.
Ostatné kozičky sa správali ceľkom priateľsky a kľudne. Mysleli si aj oni to
isté o nás?
A hurá na Velehrad, do baziliky. Zaujímavá dekorácia: lešenie a svadobná výzdoba
(pred i po našej omši bolo plno sobášov).
A po duchovnej strave treba nasýtiť aj telo. Čo si kto priniesol, to papká. Ale dá
sa ísť aj na hranolky...
Počas obednej prestávky bola možnosť navštíviť Lapidárium. Žeby príležitosť
na poobednú siestu?
A hurá do zámku v Buchlovicích. (Vydržal náš nájazd, nezrútil sa...)
Zámocká hydina... Chvosty vytrhané, ale my sme v tom nevinne! Biele pávy, ešte asi
nikto z nás nevidel, ale tu boli samozrejmosťou.
Fuchsie - to nie je nadávka pre naše dievčatá, to sú krásne kvety - pýcha
buchlovického zámku.Krásnych kvetov tam bolo rôznych druhov mnoho.
Mačička bola krotká. To však nemožno povedať o dravých vtákoch v záchrannej
stanici.
Tí, čo boli autami, nemuseli sa ponáhľať na autobus. A ani sme netušili, že nás
stále ktosi sleduje...