Hlavná stránka

Myjavský Vice-archidiakonát (dekanát) vznikol zrejme niekedy v rokoch 1733-40. Tvorili ho obce západnej polovice čachtického panstva, nachádzajúce sa v Myjavskej pahorkatine, západne od Malých Karpát. Vo väčšine týchto obcí boli kostoly do r.1733 v rukách evanjelikov. Na základe kráľovského nariadenia Resolutio Carolina z 21.3.1731 boli evanjelikom odobraté neartikulárne kostoly podľa zákona z r.1681 a odovzdané katolíkom. Toto odobratie zrealizoval v myjavskom dištrikte v januári 1733 kanonik Pavol Kubovics.

Do vice-archidiakonátu patrili farnosti Bzince, Brezová, Krajné, Myjava, Stará Turá, Turá Lúka, Vaďovce (ä popis farností).

Myjavský vice-archidiakonát patril najprv do nitrianskeho archidiakonátu, v r.1776 bol začlenený do šaštínskeho archidiakonátu. Tam patrila celá polovica nitrianskej stolice západne od Váhu a ešte moravskojánsky dištrikt bratislavskej stolice. Je možné, že v tom roku bol zriadený šaštínsky archidiakonát, pretože práve v tom období bol postavený v Šaštíne paulínsky kláštor a terajšia bazilika.

1.2.1952 bola vykonaná úprava dekanátov - v Myjavskom dekanáte zostali farnosti: Brezová pod Bradlom, Hrachovište, Myjava, Turá Lúka, Vaďovce, Vrbovce (odčlenené boli Bzince a Stará Turá do dekanátu Nové Mesto, pridané boli Vrbovce z dekanátu Senica).
Ešte v tom istom roku bol dekanát Myjava zrušený a pričlenený k dekanátu Nové Mesto.

Vice-archidiakoni (dekani) myjavského dištriktu:

Obce Myjavskej pahorkatiny:

Myjava.
Pôvodný kostol, postavený evanjelikmi po r.1586, bol od r.1661 v rukách katolíkov. Už v r.1648 tu bol umučený kňaz Ján Végh a v r.1674 farár Pavol Silesius. V r.1690 sa kostol znovu dostal do rúk evanjelikov. V r.1697 začala stavba nového kostola, starý kostol bol r.1711 zbúraný. Úplné dokončenie nového kostola bolo r.1729, v tom roku bol po vzbure uväznený ev.farár D.Krman. Na základe rozsudku, potvrdeného kráľom, bol kostol 16.8.1731 odovzdaný katolíkom.

Stará Turá.
Pôvodný kostol, na kopci mimo mesta zanikol po postavení kostola v meste. Po navrátení kostola katolíkom v r.1664, sa ešte dostal do rúk evanjelikov v r.1706-1709, napriek tomu i v tomto období boli menovaní do Starej Turej katolícki farári. Potom už bol kostol znovu nepretržite užívaný katolíkmi.

Vaďovce.
Kostol z r.1424-27 bol filiálkou Čachtíc. Za reformácie tu bola zriadená r.1578 samostatná evanjelická cirkevná obec. V rámci rekatolizácie bol kostol roku 1660 vrátený katolíkom a r.1665 zriadená samostatná farnosť. Katolícki kňazi tu pôsobili až do r.1705, kedy bol kostol zaujatý evanjelikmi. Katolícky kňaz tu pôsobil znovu od r.1710, kostol však bol navrátený až r.1713, keď bol odstránený evanjelický pastor.

(V nasledujúcich obciach boli evanjelikom odňaté kostoly v januári 1733)

Brezová.
Katolícka farnosť bola zriadená r.1650. V r.1674 tu bol umučený farár Mikuláš Végh. Posledný katolícky farár v 17.storočí bol ustanovený r.1688, potom sa kostol dostal do rúk evanjelikom. Znovu ho prevzali katolíci r.1733 na základe kráľovského dekrétu.

Bzince.
Starobylá farnosť, existujúca už začiatkom 14.stor. V čase rekatolizácie tam od 15.5.1676 pôsobí katolícky farár, ktorý bol zároveň farárom i v Moravskom Lieskovom (v Nitrianskej diecéze). Ďalší katolícki farári, i keď nie je jasné, či nepretržite, tam pôsobili do r.1691. Potom bola farnosť v rukách evanjelikov až do r.1733, keď ju prevzali naspäť katolíci na základe kráľovského dekrétu.

Krajné (Hrachovište).
Katolícka farnosť vznikla r.1733 na základe kráľovského dekrétu, keď bol kostol odňatý evanjelikom. V r.1875 bola farnosť presunutá do Hrachovišťa.

(Nasledujúce obce myjavskej pahorkatiny patrili do brančského panstva, mali by teda patriť do senického VAD)

Turá Lúka.
Kostol bol postavený v r.1610. V rukách katolíkov bol od r.1674, keď tam bol umučený jezuita Ján Simonides. Ďalším zavraždeným kňazom bol asi v r.1681 cystercita páter Cyrillus. V r.1684 bol kostol zaujatý evanjelikmi, posledný katolícky farár tu pôsobil zrejme ešte do r.1687. Znovu odovzdaný katolíkom bol kostol v r.1733 na základe kráľovského dekrétu.
Zdá sa, že farnosť bola podľa prirodzených geografických daností zaradená do nového myjavského dekanátu, i keď nepatrila do čachtického panstva. Nasvedčuje to i fakt, že sa 12.septembra 1766 sobotištský farár a dekan senického dištriktu Martin Matejovič domáhal začlenenia Turej Lúky do svojho dištriktu, a to z dôvodu, že to tam bude môcť posunúť dopredu náboženskú prácu. Tiež 17.10.1779 prišiel nový cintorín na Turú Lúku posvätiť senický farár a dekan Pavol Besznak. Napriek tomu však i neskôr obec stále patrila do myjavského dištriktu.

Vrbovce.
Táto obec sa už síce nachádza mimo Myjavskej pahorkatiny, predsa však má blízko k Myjave.
Evanjelická cirkevná obec tu bola do r.1672, kedy bol vyhnaný evanjelický pastor. Následne tu pôsobili katolícki kňazi, avšak zakrátko boli vytlačení evanjelickými pastormi, a tak do r.1693, kedy farnosť zanikla, boli súčasne sobotištskí farári aj vrboveckými. Na základe kráľovského dekrétu bola v r.1733 farnosť obnovená. Patrila do senického dištriktu, až r.1952 bola priradená do myjavského dekanátu.
Zdá sa, že hoci Vrbovce patrili do brančského panstva a senického dištriktu, predsa tam prichádza k presahu pôsobenia čachtických dekanov. V r.1699 mal na čachtickom panstve vykonať odňatie  neartikulárnych kostolov evanjelikom čachtický farár a dekan Martin Turnay. O neúspechu píše v správe z 26.7.1699, kde uvádza obce Myjavu, Brezovú, Vrbové (Verbó) a Krajné. Keďže vo Vrbovom v tom čase fungovala katolícka farnosť, musí sa jednať o chybu. Možno, že sa v správe malo jednať práve o Vrbovce (Verbócz). Tiež o vykonaní kráľovského mandátu v r.1733, ktorý vykonal kanonik Pavol Kubovics i vo Vrbovciach, sa píše, že ho konal v myjavskom dištrikte. Napriek týmto faktom je zrejmé, že Vrbovce patrili do senického dištriktu.

Prietrž.
Evanjelická cirkevná obec bola zriadená r.1591. O pôsobení katolíckych kňazov v tejto obci je len veľmi málo údajov. Obec patrila k brančskému panstvu, kde zemepáni až do konca 17.stor. podporovali reformáciu. V r.1691-92 je farár v Sobotišti označený zároveň ako farár prietržský. Až v januári 1733 bol v Prietrži ustanovený prvý katolícky farár. Relatívne časté informácie o  oprave kostola (1774, 1783, 1802) a fary (1785-86, 1803) svedčia skôr o finančnej výpomoci, ktorú farnosť dostala, než o životaschopnosti farnosti. Stagnujúca farnosť bola v r.1856 pričlenená ako filiálka k farnosti Osuské, tá bola do r.1852 filiálkou Hradišťa pod Vrátnom. Preto u Némethyho i prietržskí farári sú častejšie mylne označení ako osuskí. Kostol ešte v r.1894 existoval, ale v r.1933 už o kostole niet zmienky. Tiež o matrikách, ktoré boli v Prietrži vedené od r.1715, sa už nič nevie. Pre spomenutý nedostatok prameňov je dnes už aj ťažko určiť, či pôvodná katolícka farnosť v Prietrži patrila do vice-archidiakonátu senického (ako Vrbovce), alebo myjavského (ako Turá Lúka). Z prietržských farárov sa síce jeden označuje ako vice-archidiakon (Ján alebo Jozef Schedy, 1775-+1788), ale bez uvedenia dištriktu, a roky jeho pôsobenia nezapadajú medzi známych dekanov ani jedného ani druhého dištriktu.
Kráľovským mandátom z 24.5.1733 bola prenesená artikulárna evanjelická cirkev zo Stráží do Prietrže, kde bol v tom istom roku pre evanjelikov vystavaný nový kostol. Tento kostol bol niekedy na prelome 19.-20. stor. poškodený malým zemetrasením a hrozilo, že sa zrúti. Preto bol rozobratý a na jeho mieste bol v r.1906 postavený nový evanjelický kostol. Je možné, že spomenuté zemetrasenie bolo príčinou zániku aj katolíckeho kostola.