Dozorca detskej osady na Myjave.

Odpoveď k číslu 5983/ I. A - 3,-26
zo dňa 9 červenca 1926

 

          Slávnému

          Ministerstvu sociálnej pečlivosti

                                                  v  P r a h e.

 

          S udivením som čítal, čo zdelil Vášmu ministerstvu pán ev. biskup Sámuel Zoch o dohodnutí medzi p. Valáškom a mňou. Veď já som ani s jednim s týchto dvoch pánov nikdy o dozoru ďeti nejednal.
          Čo sa veci samej týka, treba uvážiť, že dozor tunajších deti znamená prácu dvojakú. Jedna sa koná v mieste: prijať transport, rozdať opatrovničkám deti, rozdať šaty, spísať rozličné výkazy, korešpondovať s detským domovom atd.
          Druhá práca je navštevovať deti po kopaniciach, kde sú až na 90 % umiestnené.
          Týto dve práce konať nemôže jeden ani vtedy, keď by nemal iného zamestnania. Práce týto preto - za súhlasu detského domova - som rozdelil už pred rokom tak, že v mieste odbavujem agendu sám a na kopaniciach navštevuje ďeti tunajší r. kat. organista, ktorý ich zároveň vyučuje v kopanických školách r. kat. náboženstvu a na túto  prácu vystačí, lebo iného zamestnania nemá. Honorujem ho za to 1400 Kč. a štát 1000 Kč. ročite.
          Toto rozdelenie bolo potrebné, iné rozdelenie, také, ako si to p. Valášek praje, bolo by zbytočné a škodlivé.
          1. Zbytočné, lebo na prácu v mieste stačí jeden a netreba priberať zamestnanca, ktorý by nemohol konať, na čo sa podujíma. Veď p. Valášek v mojej prítomnosti vzdal sa členstva vo výbore Červeného kríža s tým, že on nemá na to času. Tým menej by mohol riadne navštevovať deti na kopaniciach. To by neznieslo jeho pohodlie a zamestnanie. Je pravda že mesačne raz, dva volaju ho ako kňaza na kopanice, ale tým by ešte všetky ďeti navštevované neboly.
          2. Aj škodlivé by bolo zpomenuté rozdelenie. Kým by sa ľudia tomu naučili, že z jedných kopaníc ta, z iných inde majú chodiť v tej istej záležitosti, čo tu neni vo zvyku - bolo by zmätku dosť.
          Dajme tomu: prinde transport pre p.Valáška - ako obyčajne v stredu. Vtedy je tu trch, ľudy z kopaníc mnoho. Ľudia čakajú na auto. Ďeti rozoberu, idu s nimi na faru. Kdo by tomu mohol zabrániť, aby opatrovníčky moje nepobraly ďeti určené pre p. Valáška a opačne. Načo robiť také nepokoje?
          Stáva sa, že niektorú opatrovničku treba vylúčiť.
          Či by takáto nemohla ísť k druhému dozorcovi, aby si žiadala dieťa hádam pod falošným domovým číslom?
          Nateraz je na Myjave asi 600 deti a tým je ona zaplnená. Ľudia by si raďi nabrali aj po troch štyroch. No netreba im dávať, lebo horšie by ich opatrovali. Hlásia sa obce u Trenčína, aby bola u nich zriadená kolonia. Keď by sa Myjava poďelila, hladel by každý dozorca čím viac ďeti umiestniť aj nad spomenutý počet.
          A bolo by to ďeťom prospešnejšie?
          A načo zbytočne množiť prácu detskému domovu tým, že sa priberá nový dozorca, ktorého netreba?
          K týmto - vecným dôvodom dovolujem si pridať aj osobné. Slúžim vašej veci už 6 rok; ráčite byť so mnou spokojní. Ušetrite ma, prosím Vás, toho, aby som sa ja následkom podelenia osady s p. Valáškom stále stýkať mal. Je to človek málo snášanlivý a proti mňe zaujatý. S druhým p. ev. farárom stále spolu účinkujem v Matici Slov. a iných spolkoch, p. Valáškovi ale vyhýbam.
          Čo by ste na to povedali, keď by sa ozvala cirkevná vrchnosť v Trnave a žiadala by tiež z náboženských príčin vydať deti katolické dozoru katolických farárov na Brezovej, na Turej Lúke, v Starej Turej, v Krajnom, vo Vrbovom.
          Konečne mohlo by sa p.Valáškovi ponúknuť, aby navštevoval ďeti na kopaniciach, prevzal túto čiastku agendy, ak reflektuje na skromný honorár chudobného organistu; úloha, ktorú by on i tak neprijal.

                              Na Myjave, dňa 27 júla 1926.