Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, str.921:
| Simonffy Adamus. Ex Horenicz in cottu Trencsén. Qua alumnus semin. s.Stephani. 1745. defendit universam philosophiam. Theologiam in eodem semin. cum quarto a. 1750. terminavit. sed jam qua secundi annita ordinatus, et pro excipiendis confessionibus tum in alumnatu, tum in dioecesi Nitriensi approbatus. Parentes suos e Lutheranismo ad sinum eccl. cath. convertit. Qua tertii a. theologus missus pro admin. parochiae Szered, ubi quinque septimanas, a. sequenti ad Sándorf, ubi sex menses transegit. Redux studia prosecutus, donec 24. Mart. ejusd. a. missus pro cooperatore Csejtham. 24. Sept. 1752. investitus parochus in Oszuszkó, ibi 24. Jul. 1756. Antonius de Réva peregit visitationem. 9. Sept. 1760. investituram accepit pro Miava, ubi 12. Sept. 1763. et 1771. pro et contra illum inquisitio mota. Ornandae domui intentus, sacram supellectitem fieri curavit. Fidem veram inter accatholicos intrepide docuit. + 20. Jan. 1772. ibidem. In navi ecclesiae sepultus esse cernitur. | Pochádzal z Horeníc v trenčianskej stolici. Keď bol chovancom v seminári sv.Štefana, v r.1745 zavŕšil skúškou celé učivo filozofie. Štúdium teológie v tom istom seminári ukončil r.1750 štvrtým ročníkom; no už v druhom ročníku bol vysvätený za kňaza a dostal právomoc spovedať v seminári, a aj v nitrianskej diecéze. Svojich rodičov priviedol z luteranizmu späť do katolíckej cirkvi. V treťom ročníku teológie bol poslaný za administrátora farnosti v Seredi, kde bol päť týždňov; v nasledujúcom roku do Prieval, kde zotrval šesť mesiacov. Potom sa vrátil k prerušenému štúdiu, až kým bol 24.3. toho roku poslaný za kaplána do Čachtíc. 24.9.1752 bol ustanovený farárom v Osuskom, kde 24.7.1756 Anton Révay vykonal vizitáciu. 9.9.1760 prijal menovanie pre Myjavu, kde 12.9.1763 i v r.1771 bolo rozbehnuté vyšetrovanie pre a proti nemu. Bol oddaný skrášleniu Božieho domu, zaopatril ho posvätním náčiním. Pravú vieru neohrozene vyučoval medzi nekatolíkmi. Zomrel 20.1.1772. Pochovaný bol v lodi kostola, kde je rozoznateľný jeho hrob. |
B.Varsik: Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.96-97:
"Všetko svedčí o tom, že farár Adam Šimonffy postupoval na Myjave tvrdšie. O tomto farárovi sa zachovala na Myjave počas mnohých generácií (až do 20.stor.) nedobrá tradícia, ktorá sa o.i. prejavila i v povere, že vraj po smrti nosil hlavu pod pazuchou a strašil Myjavčanov. Ešte aj na začiatku tohto storočia strašili Myjavčania svoje deti, že "ide Šimonffy", ako o tom písal už aj J.Trokan vo svojej básni o Myjave a J.Bodnár v monografii o Myjave. (...) Šimonffy sa usiloval nielen o získavanie nových konverzií, ktoré boli potom zapisované aj do matriky, ale začal robiť rozdiely medzi Myjavčanmi a ľudí, podľa neho nehodných, začal pochovávať mimo ohradeného cintorína. V matrike zomretých na Myjave je zaznamenané r.1760, teda pri príchode Adama Šimonfyho z Prietrže na Myjavu, že za neho boli nehodní obyvatelia Myjavy pochovaní mimo cintorína bez svetla, bez kríža a bez
prítomnosti cirkevného služobníctva."Za pôsobenia farára Šimonffyho sa už r. 1762 viacerí moravskí a českí odpadlíci, bývajúci na Myjave, dostali aj do nitrianskeho väzenia a tu prestúpili na katolícku vieru."
"Od 60-tych rokov 18.stor. je v myjavskej matrike zaznamenaných aj viac prestupov Myjavčanov na katolícku vieru, čo bolo pod istým tlakom, lebo vieme, že títo prestúpení sa po vydaní tolerančného patentu vrátili zväčša späť do evanjelickej cirkvi, ako na to poukazujú obyvatelia Myjavy už vo svojej odpovedi zemskému pánovi z 1.3.1782, keď (...) napísali:", že ich počet s dietkami i s navrátenými je cez 8000, kým počet katolíkov i s deťmi uvádzajú len 134.
"O postupe farára Šimonffyho proti myjavským tradíciám svedčí aj fakt, že pomocou panstva dosiahol, že v r.1764-1769 boli dosadení na Myjave katolícki richtári a keď neboli pre túto funkciu vhodní ľudia
na Myjave, prizvali ich aj z iných miest. (...) Ich mená jasne svedčia o cudzom pôvode."Š.Bednár: Myjava našej jary - Rozprávanie o Myjave môjho detstva, Obzor, Bratislava 1968, str.149:
Popri všeobecne známych strašidlách mala Myjava aj jedno svojské, domáce, luteránstvom inšpirované strašidlo. Bol to povestný "Šjonfy". Mali sme pred ním úctu a mali sme z neho ozaj strach. Objavoval sa o polnoci pri katolíckom kostole a pod pazuchou si nosil vlastnú hlavu. Šjonfy má pôvod v krutom protireformačnom kňazovi, ktorý sa menoval Šimonffy. Myjavci si zachovali jeho pamiatku tým, že ním strašili deti a podľa myjavského zvyku meno strašiaka si skomolili na "Šjonfy".