PRÍSTAVBA SAKRISTIE FARSKÉHO KOSTOLA SV. JURAJA

Začiatok mája 2012: Pohľad na pôvodný stav sakristie.

Piatok 4. mája 2012: Začína sa s prípravnými prácami - odstráňuje sa betón od steny kostola, spred vchodu, i betónový chodník.

Sobota 5. mája: Ručne to išlo veľmi pomaly, prichádza na pomoc stroj, ten to má raz-dva aj naložené v kontajnery.

Pôvodný zámer bol aj odstrániť cementový sokel. Avšak ukázalo sa, že je nielen veľmi pevný, ale že ho tvoria aj vystúpené tehly, ktoré by bolo treba sekať. Tak sokel zostal. (Aspoň zatiaľ.)

Pondelok 7. mája: Začína sa s výkopovými prácami pod prísnym dohľadom archeológov.

Krompáč a rýľ často nahradila archeologická motyčka.

Všetko sa musí presne zamerať.

Výsledok archeologického prieskumu - okrem kostí, ktoré boli v zemi roztrúsené, pretože pôvodné hroby už boli v minulosti terénnymi prácami rozrušené, sa našli takéto črepiny z nádob, pochádzajúcich vraj (podľa slov archeológov) z 15. storočia. Bolo by to teda z raného obdobia existencie našej obce. Mimochodom, menšie kúsky takýchto črepín nájde pozorné oko aj na povrchu v tráve.

Archeológov zaujímali len črepiny a kosti, nás aj umiestnenie kanalizačného potrubia i prívod vodovodu (čierna hadica na dne výkopu).

Pri výkopových prácach pomáhali aj mládenci z ROAD Tomky. Práca im šla naozaj od ruky. (Ktovie, či ich k tomu motivovala aj prítomnosť archeologičky :-)

Odkryté základy kostola.

Zaujímavé je, že v základoch je použitý aj kameň z lomu (možno z Rohožníka?), ale aj riečny kameň. Keďže v rieke Morave také veľké kamene vraj nie sú, museli ho doviezť až z Dunaja.

Streda 9. mája: Idú sa betónovať základy. Najprv treba urobiť štrkový podklad.

A už je tu domiešavač. Ručne miešačkou by nám to tak šikovne veru nešlo.

Kalíšková fólia musí odizolovať od prístavby steny kostola, aby do nich neprenikala vlhkosť.

A na kari-rohož ďalšia vrstva betónu...

A pekne zarovnať... Vodováha je dôležitá.

A už doviezli ďalší stavebný materiál. Po zatvrdnutí betónu môžeme pokračovať.

Streda 16. mája: A začínajú sa črtať steny...

A pekne rovno!

Štvrtok 17. mája: Murárom sa zdali naprojektované okná malé. Tak urobili veľké. To sa zase nevidelo projektantovi...

... a tak jeden rad panelov v dolnej časti okenných otvorov docielil kompromisné riešenie.

Streda 30. mája: Aby mohol betónový veniec prepojiť novú časť so starou sakristou, bolo treba zistiť situáciou pod strechou a pripraviť miesto na prepojenie oboch častí.

Pondelok 4. júna: Nastáva zásadný okamih - stará strecha ide dolu. Mládenci z ROAD Tomky znovu ochotne pomáhajú.

Ani sa to nezdá, ale tie plechy vážili dosť. (V zbere sme zaň dostali 32 €.)

Po plechoch prišiel na rad krov.

Drevo krovu bolo už dosť práchnivé. Veru, bolo načase urobiť na sakristii novú strechu.

Prach sa z práchnivých trámov len tak sypal...

... a po dopade na zem to vyzeralo ako zábery z vojnového filmu.

So zhodením posledného trámu začalo pršať. Ako naschváľ! Pol roka poriadne nezapršalo, a teraz, keď sme zhodili strechu prišli lejaky. (Niektorí aj vraveli, že sme mali strechu zhodiť už skôr, že by im neposchla zelenina v záhradách :-)
Plachtami sme sa snažili poprikrývať strop, ale pri toľkom daždi plachty všetko nezachránia.

V piatok 8. júna bola večer taká prietrž mračien, že sme o 23.00 museli hadicami z plachiet ťahať vodu, aby to sakristiu úplne nevytopilo.

Streda 6. júna: Ukázal sa pekný čas, a tak to rýchlo využiť na betonovanie venca, aby sakristia bola čím skôr pod strechou.

Železo do betónu - veľmi dôležité ho dobre pripraviť.

A už to fičí!

Najprv sa dajú závitové tyče, o ktoré sa neskôr prichytí pomúrnica. Je dôležité, aby boli rovno.

A už sa navieva betón. Chlapci z Tomkov - znovu nenahraditeľná výpomoc.

Pekne betón pozatláčať, aby nezostali vzduchové bubliny...

...a vrch venca precízne zahladiť.

Pondelok 11. júna: Po zatvrdnutí venca sa môže začať montovať nový krov. V podstate sa už mohlo začať aj v sobotu, ale keďže nedeľu ako riadni kresťania svätíme, tak to majstri odložili na pondelok

Majstri to majú naozaj v oku a v rukách: jeden meria miesto, kam má ísť trám; čísla zakričí druhému; ten ceruzou urobí značky, potom naštartuje motorovú pílu a reže... Výsledok je priam úžasný: podľa rysky na oboch trámoch vidno, ak im to sadlo.

>

A posledný pohľad cez otvorený strop...

Utorok 12. júna: ... a už máme na streche fóliu, už nám nezatečie. Nech si prší, koľko chce!

Streda 13. júna: Zatečený strop v predsienke sakristie a záchode odhalil jeho zlý technický stav. Tak zakiaľ sú tu majstri tesári, rýchlo s ním dolu, nech dorobia aj to.

Ďalší deň, 14. júna boli tesári hotoví.

Utorok 19. a štvrtok 21. júna: Ešte domurovať steny po nové trámy a omietnuť, aby to bolo pripravené na montáž stropu.

štvrtok 21. júna: Medzitým prišli klampiari. Len plech im ešte neprišiel...

... tak zatiaľ aspoň ríny a zvody spravili.

Húrá! Je tu plech. Zamerať, narezať a uložiť na strechu.

Vyťahovanie plechu na strechu nie je žiadna švanda! ...

... A obzvlášť pri takýchto šesťmetrových kusoch. Pozor, aby sa neprehol!

Všetko treba precízne uložiť a uchytiť, aby cez strechu nezatekalo.

Piatok 22. júna: A strecha je hotová!

Streda 4. júla: Práce sa presúvajú do interiéru. Montáž líšt pre uchytenie stropu.

A elektroinštalácia.

A drôty sú ponaťahované.

Streda 11. júla: A nastal čas momtáže sádrokartónov.

Pondelok 23. júla: Predsa sme sa rozhodli odstrániť betónový sokel. Na stene starej časti sakristie (ale tiež dostavovanej) to išlo pomerne dobre, hoci sa ukázalo, že sokel tvoria aj vystúpené tehly, ktoré bolo treba osekať.

Horšie to bolo na stene kostola. Ako sa ukázalo, steny sú stavané z kameňa i tehál, pričom aj tu sokel bol vytvorený už pri samotnej stavbe, pretože ho tvoria aj veľké kamene, osadené v stene.
Ich osekanie však bolo nemysliteľné, preto sme napokon stenu urobili šikmo - do stratena.

Osekať sokel sme skúsili na základe odporúčania odborníka (ako zamedzenie vlhnutia stien kostola). Bol to pokus len v novovzniknutej chodbičke, v samotnej miestnosti sme ho ponechali a domurovali do vhodnej výšky.

Začiatok septembra: Osekané steny sú už zatreté maltou a odstránené sú bývalé vchodové dvere, ...

... lebo už prístavba dostala okrem mreže i nové plastové dvere a okná.

Pristavená miestnosť - aj stena kostola už dostala interiérovú úpravu. Na sokli vidno dostavanú časť.

Pondelok 17. septembra: Hoci odborné práce na prístavbe trochu stagnujú, brigádnici-dôchodcovia nezaháľajú. Vstup zadnou bránkou do areálu kostola dostal slušnú úpravu.

Zároveň treba prehádzať kopu štrku, ktorú nám vysypali tak, že sa nedalo otvoriť.

Dlažba je hotová, už len okraj zaliať betónom.

Sobota 6. októbra: Prišiel čas na fasádu. Zároveň sa zateplila aj stará sakristia.

Bolo však treba doriešiť aj uzatvorenie krovu, to akosi tesári opomenuli...

A už to fičí!

Práca sa natiahla do neskorých hodín, ale stihlo sa to urobiť i pri svetle reflektorov.

10.-12. októbra: Kúrenárske práce - montáž podlahového kúrenia a komína.

"Had" podlahového kúrenia vzápätí dostal betónovú pokrývku.

Sobota 13. októbra: Fasáda dostala definitívny farebný vzhľad.

Október-začiatok novembra: Vzhľadom k tomu, že sa blížil termín ľudových misií, práce v interiéri sa museli popohnať: osadenie dverí do miestnosti, vymaľovanie, montáž svetiel, vypínačov a zásuviek, i položenie dlažby.

V roku 2013 práce na sakristii pokračovali výmenou dverí na záchode za posuvné.

A tiež sa vydlaždil chodník k sakristii. Začalo sa síce na jar, ale cez letné horúčavy bola pauza, tak dokončený bol až v októbri.