Imrich Tomek

rodák

Narodil sa v Borskom Svätom Jure 20. októbra 1763 Jakubovi Tomekovi a Eve r. Jablonickej, ako najstarší z troch detí. Krstným otcom bol František Hromkovič z Lakšárov so svojou manželkou Teréziou.
Štúdiá začal pravdepodobne v Trnave, alebo vo Viedni.

Keď cisár Jozef II. zrušil diecézne kňazské semináre a zriadil generálny seminár na bratislavskom hrade, pokračoval od roku 1784 v štúdiu teológie tam.
Jeho spolužiakom bol Juraj Palkovič (ktorý bol neskôr po smrti Bernoláka a Fándlyho najvýznamnejším predstaviteľom bernolákovského hnutia, a ako profesor nadchol pre bernolákovčinu aj svojho študenta Jána Hollého).
Osvietenské nariadenie Jozefa II., aby boli kňazi vzdelávaní vo svojom materinskom jazyku, a aby tak boli pripravení prinášať osvetu jednoduchému ľudu v jeho reči, podnietilo v študentoch záujem o slovenčinu. Palkovič i Tomek sa stali členmi krúžku vlasteneckých filológov, ktorý v bratislavskom generálnom seminári vznikol okolo ich o rok staršieho kolegu Antona Bernoláka.
Takto bol Imrich Tomek priamo účastný pri Bernolákovej práci na kodifikácii spisovnej slovenčiny (1787), pre ktorú použil trnavské nárečie.

Po dokončení teologických štúdií v bratislavskom generálnom seminári bol vysvätený za kňaza v roku 1788, pravdepodobne koncom októbra alebo začiatkom novembra. Po vysviacke strávil istý čas vo svojom rodisku, kde slávil svoju primičnú svätú omšu. Pri tej príležitosti odbavil 12. novembra štyri sobáše v jeden deň:
Ján Hladík (20 r., syn zomr. Jozefa) a Alžbeta Andriszka (18 r., dcéra zomr. Jozefa); svedkovia boli: Martin Machata a František Andriszek;
Valentín Štefek (20 r., syn Valentína) a Alžbeta Hladíková (18 r., dcéra zomr. Jozefa); svedkovia boli:  Ján Hestera a Ján Sokol;
Juraj Kovarovič (25 r., syn Jozefa) a Anna Celary (19 r., dcéra Martina); svedkovia boli:  Michal Kovarovič a Ján Osuský;
Štefan Pernecký (20 r., syn Šimona) a Katarína Kovarovičová (18 r., dcéra Michala); svedkovia boli rovnako: Michal Kovarovič a Ján Osuský.
O dva týždne nato pokrstil svoju neter Katarínu Cecíliu, nar. 24. novembra 1788, ktorá sa narodila (ako tretia dcéra zo šiestich detí) jeho sestre Terézii r. Tomekovej (nar. 20. 4. 1768) a jej manželovi Jozefovi Klempovi (sobáš mali 23. 11. 1783). Krstným otcom bol Štefan Hromkovič so svojou manželkou Annou.
25. novembra odbavil ešte jeden sobáš: Tomáš Janovič (26 r., syn zomr. Michala) a Marína Hanslíková (20 r., dcéra Mikuláša); svedkovia boli: Michal Machata a Ján Macejka.

Potom nastúpil za kaplána do Hrnčiaroviec, odtiaľ išiel v r. 1792 za kaplána do Chteľnice.
Naďalej bol v kontakte s Antonom Bernolákom, ktorý sa stal tajomníkom a kancelárom ostrihomského arcibiskupa, sídliaceho v Trnave. Ich spolupráca na národnouvedomovacom procese pri šírení osvety v spisovnom jazyku našla novú formu v založení Slovenského učeného tovarišstva (1792), ktorého bol aj Imrich Tomek od r. 1793 členom.
V duchu národnej osvety sa nieslo jeho sedemročné kaplánske pôsobenie v Chtelnici, kde bol vtedy farárom Tomáš Chovanček, ktorý bol tiež aktívny v oblasti literárneho rozvoja slovenčiny. Je možné, že spoločné nadšenie pre slovenčinu medzi farárom a kaplánom malo i trecie plochy, pretože farár Chovanček stál na strane J. I. Bajzu v polemike proti J. Fándlymu, ktorého zase podporoval A. Bernolák.
Možno práve pre kritický postoj farára Chovančeka voči Fándlymu a tým aj voči bernolákovskému hnutiu, sa kaplán Tomek ako člen Slovenského učeného tovarišstva držal v ústraní jeho aktivít, a preto sa popri iných bernolákovcoch nedostal do širšieho povedomia verejnosti.

Farárom sa I. Tomek stal 9. apríla 1799 v Horných Zeleniciach. Bolo to pastoračne náročné pôsobisko, pretože táto dedina, nachádzajúca sa medzi Trnavou a Hlohovcom, bola koncom 18. storočia najvýznamnejším centrom evanjelikov v okolí Hlohovca. Len krátko pred jeho príchodom, v r. 1792 si tam evanjelici  postavili kostol. Nábožensky zmiešané prostredie mu však nekomplikovalo len pastoračné pôsobenie medzi katolíkmi, ale nebolo zrejme ani otvorené pre jeho osvetovú činnosť v bernolákovskej slovenčine, keďže evanjelici ju odmietali a pridŕžali sa biblickej češtiny.

Po deviatich rokoch pôsobenia v Horných Zeleniciach zomrel 26. apríla 1808 ako 44 a pol ročný, v 20. roku kňazstva.

Pramene:
Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, str. 92, 990
Matricula baptisatorum 1755-95, Matricula copulatorum 1755-95
Juraj Dolinský, SJ: Juraj Palkovič, prekladateľ Svätého písma, www.jezuiti.sk
www.chtelnica.sk
horne.zelenice.sk