Na prelome 17. a 18. storočia znikli osady pri mlynoch na potoku Lakšár,
ktorých názvy boli odvodené od mien mlynárov, ktorí tam žili: Tomek, Húšek a
Valla. Osadu pri mlyne, ktorý v roku 1713 vlastnil mlynár Tomek, založili bývalí
"hoferi", pracujúci na poľnohospodárskom dvore, ktorý poblíž mlyna zriadilo
panstvo z Moravského Sv.Jána.
Koncom 19. storočia bola pre deti v osde zriadená rímskokatolícka ľudová škola,
ktorú navštevovali aj deti z Dolných Valov a do r. 1933 aj deti z Húškov.
Škola zanikla v roku 1972, keď po vybudovaní pevných ciest začali deti chodiť
autobusom do školy v Borskom Svätom Jure.
Dovtedy osadu Tomky spájali s okolím len neudržiavané poľné cesty. Keď bola cesta
do Borského Sv. Jura rozbahnená, ľudia museli používať obchádzku cez Šaštínsky
les a Čierny majer. V roku 1972 boli dobudované vo všetkých smeroch pevné
cesty s bezprašným povrchom a zavedený autobusový spoj na linke Tomky - Bor. Sv.
Jur - Malacky (cez Sekule, Moravský Sv. Ján, Závod, Veľké Leváre) a späť.
Kaplnka bola postavená v roku 1897. Ako hovorí zápis v zošite, ktorý bol
vložený v oltári, už prv stála na tom mieste drevená zvonica so zvonom, na
ktorom sa prvý raz zvonilo 27. augusta 1885.
Vďaka finančnej pomoci manželov
Juraja a Juliany Hollých z Bor. Sv. Jura, bola neskôr
postavená kaplnka a zvon bol umiestnený do jej veže. Počas I. svetovej vojny bol
v roku 1917 zvon vzatý na vojenké účely. Nový zvon si veriaci kúpili v roku
1922.
Omše v kaplnke bývali najprv len príležitostne. Po vybudovaní kostolíka na Húškoch
v polovici 30-tych rokov, bývali omše striedavo - v jednu nedeľu na Tomkoch, druhú na Húškoch. V 80-tych
rokoch bola pridaná v osadách omša v sobotu večer pred nedeľou, keď tam omša
nebola.
Odvtedy, ako v 90-tych rokoch správu kostolíka na Húškoch prevzal farár v
Závode, býva omša na Tomkoch každú nedeľu.
Kňaza museli vozievať veriaci na omšu konským povozom. Farár Andrej
Gálik v päťdesiatich rokoch mal vlastného koňa a vozil sa sám. Po ňom
Jozef Blaho v 60-tych rokoch chodil najprv na bicykli a potom si kúpil
motorku. Vybudovanie pevnej cesty umožnilo, aby v 70-rokoch Ján Chromjak
mohol už na filiálky chodiť autom.
Kaplnka prešla rekonštrukciou v roku 1986, kedy boli odstránené
pôvodné drevené okná so štvorovými tabuľkami skla. Kovové mreže v oknách
boli ponechané a do okien boli vložené zvonka i zvnútra tabule skla,
osadené priamo v omietke. Po rekonštrukcii prišiel kaplnku posvätiť
biskup Július Gábriš, strýko vtedajšieho farára Jozefa Gábriša.
Po smrti biskupa Jozef Gábriš umiestnil jeho biskupský erb do kaplnky
nad sedadlo kňaza.
Taktiež ešte z kaplnky odstránil oltár, na ktorom bola socha Lurdskej
Panny Márie, a umiestnil tam obraz Turíčnej Panny Márie, ktorý bol počas
mimoriadneho mariánskeho roka 1987-88 umiestnený v šaštínskej bazilike.
Po skončení mariánskeho roka ho dal J. Gábriš zvrchu orezať do oblúka,
aby sa zmestil do kaplnky.
K ďalšej rekonštrukcii kaplnky prišlo v roku 2007, kedy bola urobená
nová strecha a opravená fasáda.
Na jeseň 2019 boli z okien odstránené sklá, zamurované do stien a
osadené plastové okná, ktoré umožňujú vetranie kaplnky. |
|