Vo farskej kancelárii som našiel založenú obálku a v nej zložené staré zožltnuté papiere: štyri dvojhárky, ručne obojstranne popísané, číže 16 strán textu, zachytávajúceho históriu a staré udalosti obce a farnosti Hasprunka. Text nie je podpísaný, ani datovaný. Z jeho obsahu sa dá usudzovať, že bol napísaný niekedy nie dlho po roku 1930.
Článok o dejinách obce Studienka, nachádzajúci sa na internete, ktorý spracovala Katarína Hrúzová, je textom veľmi blízky tomuto rukopisu. Článok uvádza ako zdroj Kroniku obce Hasprunka. Tak je možné, že rukopis na fare je odpisom z farskej kroniky. Ale je tiež možné, že je pôvodným materiálom, podľa ktorého potom informácie do obecnej kroniky zaznamenali.
Text som sa snažil prepísať aj s pôvodnou gramatikou, prípadne chybami pisateľa.
Nevylučujem však, že som sa pri prepisovaný mohol dopustiť preklepu.
Informácie v texte, ktoré sú v rozpore s inými historickými zdrojmi, budem
komentovať poznámkami, odlišnými od pôvodného textu.
III.
| 1780-1833 | V roku
1780 nastupi svoju duchovnú správu Juraj Renko.1)
Počas úradovania tohoto farára mnohé udalosti sa postavaly. Pápež Pius VI. v r. 1782 v marci po sv. Jozefovi navštívil osobne císara Jozefa II. vo Viedni, aby s ním o veciach cirkevných vyjednával. Císar totižto mnohé novoty uviedol v cirkvi, ktoré jej ustanovizňám sa na odpor stavaly. Pápež chcel císara od jeho záhubných úmyslov odvrátiť a ďalšie jeho pokračovania zamedziť. Císar Jozef II. so svojím bratom Maxmilianom, biskupom kolinským, šiel pápežovi naproti k Vieden. Novému Mestu. Keď jeho svätosť vo Viedni meškala, taký nával ľudstva sa zo všetkých strán shromaždil, aký Viedeň ešte nevidela. I z farnosti hasprunskej išli mnohí pozreť sv. Otca. Po dni sv. Juraja odišiel pápež z Viedne. Jeho cesta nemala žiadneho prajného výsledku. Behom tohoto roku zrušené boly všetky mníšky okrem Uršuliniek a Elisabetinek tamtie boly ponechané k vyučovaniu dievčat, tieto k ošetrovaniu nemocných. Ďalej vyzdvihnuté boly rehole Kamaldulensov, Karthustanov, Trinitárov, tretí rád sv. Františka a braterstva. Smutný bol stav cirkve sv. v týchto rokoch. Bezbožné spisy čeliace proti viere pokazily ľud, viera v posmech vystavená, kňazstvo znevažované, svet vo veciach viery a mravov zanedbaný, fanatický, sprostý, nesnášanlivý a ku všetkému zlému náchylný. Aké ovocie mala táto všeobecná skazenosť? Umenie, priemysel a remeslá klesly na ten najnižší stupeň. Medzi ľuďmi žiadnej lásky žiadnej spravodlivosti. Náruživostiam telesným brána do korán otvorená a všeobecná nemravnosť spismi rozširovaná, čistota panenská považovaná za čnosť ľudu nízkeho, klamstvo, podvod, lhárstvo na dennom poriadku. Kto bol statočný, pobožný, spravodlivý, toho považovali za nevzdelaného. Do chrámu Božieho len zo zvedavosti chodievali, aby sa tam dali vidieť, bez všetkého ducha pobožnosti. Sviatosť zákonov, láska k vlasti, poslušnosť k predstaveným za nič považované, žaláre plné jako to obyčajne býva,keď je svet bohaprázdny. Roku 1783 dňa 20. júna zavítal do Hasprunky sám knieža prímas a kardinál Batthanyi, aby previedol kanonickú visitáciu,2) ktorá je doteraz platnosťou, originál kanonickej visitacie leží na miestnom fárskom úrade. Podľa ktorej fárnici majú platiť sosyp a robotu duchovnému správcovi. Kardinál prišiel z Veľkých Levár o 5 hod. popoludni a dokonajúc dielo apoštolské o 7 hod. večer odišiel do Veľkých Levár. |
Návšteva pápeža Pia VI. vo Viedni |
|
| 1874 3) | Kostol hasprunský v roku 1784 zväčšený, nová sakristia postavená, oltár obnovený. Sochy sv. Ladislava a sv. Imricha ako i nad nimi postavené sochy sv. Alžbety a sv. Barbory pozlatené. Svätostánok nový vystavený ako i mnohé rúcha a veci zaopatrené, tiež i fara obnovená. |
|
|
| 1875 3) | Pretože počet ľudu tunajšieho
zo dňa na deň stúpal, chrám bol malý. Uznal to i sám prímas počas
kanonickej vizitácie, držiac poradu ako by sa to mohlo pri malých
dôchodkov kostolných najsnadnejšie previesť, aby sa zväčšil. Za veľkým
oltárom bol vtedy priestor oddelený od sanctuariuma, ktorý slúžil za
sakristiu a odtiaľ sa chodilo ku oltáru. Pri obnovení oltár prišiel až k
samému múru a sakristia nabok aby bola pristavaná. Táto práca sa započala r. 1785. dňa 22. mája. Všetky útraty práce snášal a obetoval knieža Karol Palfy. Asíce dal 15.000 kusov tehiel palených, 3000 kusov škridlice, 120 q vápna a drevo zdarma. Z obyvateľov hasprunských dali len dvaja horliví fárnici: Ján Cigánek 40 zl., Andrej Osuský 15 zl., Ján Slezák 4 zl. a ostatní po niekoľko grošov, aj to s nechuťou a s nevôľou. V tomto roku i koleda prestala, lebo mnohí reptali, že tomu kňazovi a organistovi pár krajciarov dali, čo títo ani nežiadali. |
||
| 1876 3) | V roku 1876 3) bola obnovená kazateľňa, tiež i kríž oproti kazateľni zavesený. Postavený bol kríž na ceste k Malackám od Jána Ivana staršieho, ktorý dňa 30. augusta posvätil Ladislav Lurenský, generálny vikár. 4) | ||
| 1788 | V roku 1788 panovala veľká drahota. Mnohí v tomto roku nemali chleba a deti zámožnejších rodičov chodili po žobrote. Kamenec zničil celú úrodu. Nastal pád dobytka tak, že niektorým po 6-8 kusov zahynulo. V Malackách 300, v Gajároch 500 kusov padlo. Tuhá od konca októbra do konca marca trvajúca zima, ešte viac hlad, nedostatok a nemoce zväčšovala. | ||
| 1790 | V roku 1790. dňa 20. augusta bol položený nový organ 5) s 8 mutáciami. Stál 300 zlatých s použitím niektorých dobrých píšťal starého organa. Ako vždy, tak i teraz mnohí hubači (ktorí obyčajne nič nedajú) kričali: načo nám je organ, mohli sme ostať pri starom i ten bol dobrý. (pravda pre ich uši.) Postavil ho Valentín Arnold. | ||
| 1792 | V roku 1792. bol organ prepravený a pedalom opatrený. | ||
| 1793 | V roku 1793. zúrila francúzska revolúcia. Krásne a duchaplne ju opísal v reči latinskej vo veršoch farár Renko. | ||
| 1796 | V roku 1796. pri mlyne Nízkeho postavený bol kríž a základinou 6) opatrený od Adama Nízky. V nedeľu pred sv. Michalom, pri veľkej účasti ľudu bol posvätený. | ||
| 1717 7) | Andrej Chvála, obyvateľ hasprunský, majiteľ mlyna, založil v r. 1717 7) kaplnku k Umučeniu Krista Pána. Ešte dodnes stojí pri ceste sološnickej a je veriacimi navštevovaná. | ||
| 1803 | V roku 1803 služný Ján
Stermenský so súhlasom rychtára Jozefa Tančiboka i notára Jana Blažíčka
uvedený je prvý žid Michael Krienhut. Do prenájmu mu bola daná obecná
krčma.
8) V r. 1803. Františka, dcéra Jána Lukačoviča, krajčíra a kostolníka, akonáhle začala hovoriť, matka ju naučila peknú modlitbu „Zdravas Kráľovno.“ Dieťa ju často cez deň opakovalo a svojich rodičov, často pri práci zaujatých, nútila, by sa s ňou modlili. V mesiaci septembri ako iné deti, aj ona dostala osypky. Vo svojej nemoci sa často modlievala k Preblahoslavenej P. Marii a vždy s radosťou jej sv. Meno vzývala. Na deň Mena Panny Márie, keď sa jej rodičia z chrámu vrátili, pýtalo dievča modliacu knihu, ktorú vzalo do svojich rúk a pritiskla ju k srdcu. Otcovi pri nej stojacemu riekla: „Tatíčku, ríkajme „Zdravas Kráľovno.“ Otec predriekal, dieťa za ním až kým celú modlitbu nedokončili. V ten deň svojej matke, ktorá pri jej postielke stála, takto hovorí: „Mamička, vidíte túto krásnu pannu pri mne stať ako mi sviečku drží?“ Matka hovorí: „Ja nič nevidím, dieťa drahé, žiadnu pannu so sviečkou. Na to dieťa odpovie: „Ach, keď Vy ju nevidíte, však pri mne stojí.“ Potom zvolala: „Jaj už sviečku zhasla! Mamička ja už idem domov.“ Matka: „Však si doma.“ Dievča: „Nejsem ja doma, môj dom je na cintoríne,“ a hneď na to usnula v Pánu. |
||
| 1806 | V roku 1806. vypukol v Hasprunke veľký požiar. Zhorelo 110 domov a 9 stodol. Medzi nimi shorela i stodola fárska a v nej celá zásoba zbožia a sena. | ||
| 1811 | V roku 1811. bola veža obielená, opravená a kríž na ňu bol položený. 9) Plechová guľa, na ktorej stojí kríž, stála 200 zlatých a zaplatené bolo ešte zlatníkovi 240 zl. Za obielenie a opravenie veže zaplatilo sa 400 zl. Iné potrebné tehly, železo platila obec.10) | ||
| 1825 | V roku 1825. slávil Juraj Renko svoje 50 ročné kňazské jubileum, na ktorom bralo účasť kňazstvo celého dištriktu a svetská vrchnosť - pánstvo z patronátu. | ||
| 1833 | V roku 1833. bol vystavený kríž na Kalvárii.
Posvätený bol P. Anastazom
Petrovičom, kňazom rádu sv. Františka. V roku 1833.11) odobral sa na večnosť Juraj Renko, ktorý tu bol 53 rokov farárom. Bol to kňaz horlivý, znalý dobre reč latinskú, výtečný básnik a historík. Ešte podnes vidíme na jeho hrobe kríž.12)
|
||
|
O ďalších kňazoch nabudúce. --------------------------------- 1) Juraj Renko pochádzal z Liptovského Mikuláša. V roku 1769 nastúpil do seminára v Budapešti. Teologické štúdiá na Pazmáneu vo Viedni ukončil v roku 1774. Od roku 1776 bol kaplánom v Gajaroch. Farárom v Hasprunke sa stal 9. decembra 1780, jeho pôsobenie trvalo 53 a pol roka. Zomrel 1. júna 1834, pochovaný je pri kostole. Némethy o ňom napísal, že to bol muž mnohých chvályhodných zásluh, ktoré pripomínajú viaceré monumenty. |
|||
2) Kanonické vizitácie farností sa konali z nariadenia arcibiskupa. No vykonávali ich ním poverení preláti, alebo vice-archidiakoni (dekani). Nebolo bežné, že by arcibiskup konal vizitáciu osobne.
3) Uvedené roky sú chybne napísané - prehodené číslice.
4) Na stránke obce je k tomu pripísaný dodatok, že kríž bol postavený aj na hornom konci oproti obchodu.
5) Výraz „bol položený nový organ“ zrejme nemožno chápať tak, že už bol organ nainštalovaný do kostola, ale že sa začalo s jeho výrobou. Pretože ďalšia informácia tvrdí, že až o dva roky ho prepravili.
6) „Základina“ bol nehnuteľný
majetok (pole, lúka) z ktorého výnosy slúžili na údržbu nejakého sakrálneho, alebo
aj účelového objektu (kríža, sochy, kaplnky, kostola, cirkevnej
školy...). Pole alebo lúku mal v prenájme nejaký gazda, ktorý platil nájom. Ten
slúžil na údržbu objektu.
Ak nejaký zbožný človek dal postaviť kríž, či kaplnku, tak k
jeho posviacke sa vyžadovalo zabezpečiť ho základinou. Venovať k nemu pozemok na
tento účel.
7) Táto informácia chronologicky
nezapadá do opisovaného obdobia. Keď bola kaplnka postavená v r. 1717, tak to
bolo v čase pôsobenia farára Ondreja Čermáka.
Na stránke obce je táto informácia doplnená: „Kaplnka bola spočiatku drevená a po viacerých úpravách a rekonštrukciách došla až k dnešnej podobe. Posledné úpravy boli vykonané v rokoch 1913, 1958 a 1990. V kaplnke je oltár s obrazom Krista s krížom a dva svietniky. Okolo kaplnky smerom k potoku (Kirchhof dnes Kerchov) bol cintorín."
Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy túto kaplnku datuje už do
roku 1650, čím by bola staršia ako farský kostol. Zdroj tejto informácie však
nie je známy.
8) Stránka obce k tomu poznamenáva: „Zaujímavé pritom však je, že podľa záznamu z Bátthyányiovskej vizitácie sa už spomínajú farníci, medzi ktorých patrilo aj 12 dospelých židov a 10 detí do 15 rokov.“ Tu však niečo nesedí - židia (príslušníci židovského náboženstva) neboli katolíci a teda ani farníci. Tak buď to boli židia, alebo farníci.
9) Na stránke obce tomu predchádza informácia: „V roku 1810 pri veľkej výchrici spadol z kostolnej veže kovový glóbus s krížom.“
10) Z tejto informácie vidno, že to prvšie tvrdenie, že „veža je obecná, takže obec je povinná robiť opravy,“ nie je také jednoznačné. Tu sa dozvedáme, že obec zaplatila tehly a železo, no všetko ostatné zabezpečoval a financoval farár.
11) Némethy píše, že farár Renko zomrel 1. júna 1834. Od 1. júla 1834 nastúpil nový farár Hazucha. Informácia, že zomrel zomrel v roku 1833 je teda nesprávna. Zrejme z tohto rukopisu sa dostal rok 1833 ako rok jeho smrti aj na tabuľku na hrobovom kríži. Tabuľka s nápisom na hrobe evidentne nie je pôvodná.
12) Juraj Renko je pochovaný za múrmi vedľa kostola pri kaplnke
sv. Františka Xaverského.
V tomto období sa už pri kostole nepochovávalo.
Na obecnej stránke sa píše, že „na cintoríne okolo fary sa v roku 1787 prestalo pochovávať. Otvoril sa nový cintorín, na ktorom sa pochováva dodnes.“
Bolo to na záklane kráľovského nariadenia, že na cintorínoch v obci sa už nesmie
pochovávať, a treba zriadiť nové cintoríny mimo obce, najlepšie na vyvýšenom
mieste. Nový cintorín má byť opatrený múrom a v strede krížom, a nesmie sa na
ňom nič vysádzať.
V prípade pohrebu tohto významného farára spravili však výnimku a
pochovali ho pri kostole.
Podľa stránky obce bol súčasný cintorín v roku 1875 rozšírený o 800 siah.
