Vo farskej kancelárii som našiel založenú obálku a v nej zložené staré zožltnuté papiere: štyri dvojhárky, ručne obojstranne popísané, číže 16 strán textu, zachytávajúceho históriu a staré udalosti obce a farnosti Hasprunka. Text nie je podpísaný, ani datovaný. Z jeho obsahu sa dá usudzovať, že bol napísaný niekedy nie dlho po roku 1930.

Článok o dejinách obce Studienka, nachádzajúci sa na internete, ktorý spracovala Katarína Hrúzová, je textom veľmi blízky tomuto rukopisu. Článok uvádza ako zdroj Kroniku obce Hasprunka. Tak je možné, že rukopis na fare je odpisom z farskej kroniky. Ale je tiež možné, že je pôvodným materiálom, podľa ktorého potom informácie do obecnej kroniky zaznamenali.

Text som sa snažil prepísať aj s pôvodnou gramatikou, prípadne chybami pisateľa. Nevylučujem však, že som sa pri prepisovaný mohol dopustiť preklepu.
Informácie v texte, ktoré sú v rozpore s inými historickými zdrojmi, budem komentovať poznámkami, odlišnými od pôvodného textu.

 

                         II.

                Rím. kat. kostol

       V tunajšej obci, uprostred na krásnom mieste, je vystavený rím. kat. kostol. Chrám hasprunský je stavaný v slohu rimanskom. Je ohradený veľkými múrami s malými okienkami. Múry slúžily občanom za úkryt. Včas nebezpečia sa zvonilo na poplach a všetci občania sa hrnuli do ohrady kostola.1)
     Dňa 13. augusta 1668 so súhlasom arcibiskupa ostrihomského - Juraja Szelepcsinyiho a jeho vikára Jána Gubasóczyho bol položený základný kameň, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi uhorskému.
     Chrám bol vysvätený r. 1678 15. augusta *) na Nanebevzatie Panny Márie, zasvätený k sv. Štefanovi skrze jágerského biskupa Ferdinanda Pálffyho. 
     Keď vstúpime do chrámu vidíme pekný veľký oltár, ktorý je zdobený krásnou rezbárskou prácou.
     Chrám dal obnoviť r. 1913 Jozef Bielek, správca fary.2) Na hlavnom oltári sa skvie umelecký obraz sv. Štefana a nad ním obraz Nanebevzatie Panny Márie od maliara Františka Malovaného z Malaciek,3) ktorý už zomrel. Dielo je krásne prevedené a navždy bude hlásať zručnosť umelca. Sochy sv. Ladislava a sv. Imricha tiež pútajú pozornosť každého. Vyznačujú sa tiež umeleckou prácou rezbárskou. Okrasu chrámu zväčšuje fresko malby najsv. Trojice a štyroch evanjelistov. Potom sú obnovené dva bočné oltáre. Vpravo oltár Božske Srdce, vľavo oltár Panna Mária Lurdská. Kazateľna vyniká neobyčajnou prácou umeleckou. Na pravej strane kostola visí na stene kríž - Ukrižovaný Spasiteľ v skutočnej velikosti. Lavice sú tiež umelecky prevedené.
     Kto do našej obce zavíta, nech si obzre náš chrám, našu svätinu a presvedči sa o pravdivosti týchto riadkov. Na veži sú hodiny a zvony, ktorých hlas sa príjemne roznáša celým okolím.
     Od založenia kostola bol patronát kostola kniežací rod Palffy v Malackách do r. 1926. Od toho sú Vojenské lesné podniky sídlo v Prahe.4)
     Čo sa týka kostolnej veže je obecná, takže obec je povinná robiť opravy.5)
     Obec zakúpila v r. 1912 vežové hodiny, ktoré naťahuje kostolník každý deň, ktoré ukazujú na štyri strany. Tiež ich aj obec opravuje.
     Obec táto zpočiatku jako filialka patrila pod faru sološnickú, až konečne r. 1682 bola oddelená a svojím duchovným otcom opatrená.
     Prvý duchovný pastier na vinici Pána svoju prácu započal Pavel Dubnic, rodák z Gajar. Učinkoval tu 13 rokov. Zomrel v 42. roku svojho života. Farskú matriku živých i mrtvých začal viesť v roku 1695. Hneď na to zomrel, preto bol zapísaný prvý do matriky mrtvých.6)


1695-1699      Po ňom nasledoval Ján Nyakazhazí. Učinkoval tu len 4 roky. Potom odišiel do Sv. Mikuláša.7)
1699-1705      Od roku 1699 fara bola neobsadená duchovným správcom až do roku 1705. Zastupoval tu farár zo Sološnice. - Táto informácia je nesprávna. Farárom bol Valentín Ján Ondrejkovič, ktorý v Hasprunke aj zomrel. 8)
1705-1750      Roku 1705  vymenovaný bol za farára Ondrej Čermák,9) ktorý až dovčul žije v blahej pamäti ľudu. Bol muž horlivý, svätého života, za česť a chválu Božiu zaujatý, kazateľ výtečný. 45 rokov viedol ľud sebe sverený po ceste spasenia a už ako staručký kňaz horlive a neúnavne konal práce v správe duchovnej, nažiadajúc žiadnu mladšiu pomoc v svojej starobe. Stál vo veľkej vážnosti a láske u kniežaťa Palffyho.10) Tento za jeho horlivé učinkovanie chcel ho obdariť lepšou a výnosnejšou farou,11) on ju ale neprijal. Chcel medzi svojimi farníkmi složiť svoje kosti a tu aj odpočívať.
     Pod týmto farárom z láskavej štedrosti a obety vystavené boly dve kaplnky pri kostole. **) Jedna k úcte Matke Božej Sedmibolestnej a druhá k úcte xxxxx Františkovi Xaverskému. Tento farár vysadil stromy,12) ktoré ešte dnes vidíme okolo kostola. V roku 1930 v nedeľu keď boly služby božie, prišiel veľký víchor a zo storočných líp 3 vyvratil zo základu. Mnoho učinil ohľadom vnútorného zariadenia a okrasy chrámu.
1750-1780      Za ním nasledovali v duchovnej správe: Ján Bučič,13) Ludvik Linhart,14) rodáci z Moravy; Šimon Dobrovodský,15) Štefan Behányi,16) učený theolog, básnik a výborný kazateľ, ktorý zomrel v mladom veku.
     Mikuláš Balgovič 17) z Gajár dal vystaviť z vonkajšku vchod do chorusa, na ktorý sa predtým vychádzalo z kostola.
     Ďalší duchovní pastieri nasledovali: Ján Mráz,18) Pavel Križan,19) Martin Notný.20) Behom tricať rokov bolo 8 farárov vymenovaných. Niektorí odišli, niektorí zomreli.

 

V ďalšej časti: o farárovi Jurajovi Renkovi a o udalostiach z čias jeho pôsobenia.

---------------------------------

1)

   Na stránke obce sa píše: „Podľa farskej kroniky bol na ohradnom múre nápis o existencii cintorína okolo kostola z roku 1780.“ Samozrejme, múr je starší. Na cintoríne pri kostole sa prestalo pochovávať v roku 1787.
 
*)    Staré diecézne schematizmy uvádzajú odlišný dátum posviacky kostola - 20. augusta. Čo sa týka roku, bol evidentne chybne prepisovaný. V najstarších schematizmoch sa uvádza rok 1678. Neskôr prehodením číslic sa uvádzal rok 1687, a toto bolo neskôr zmenené na 1688.
   Aktuálny schematizmus Bratislavskej arcidiecézy už uvádza správne rok 1678.
 
2)    Katarína Hrúzová v článku Dejiny obce Studienka túto vetu zmenila: Oltár dal obnoviť, kazateľnicu pozlátiť a novými obrazmi vyzdobiť v roku 1913 správca fary Jozef Bielek.
 
3)

   František Malovaný pochádzal z Moravy. Narodil sa v r. 1869, priženil sa do Malaciek. Vymaľoval viacero kostolov v malackom okrese. Zomrel 13.4.1931, pochovaný je v Malackách.
 

4)    Patrónom kostola bol zvyčajne zemepán, ktorého šľachtickou povinnosťou bolo postarať sa o duchovné potreby svojich poddaných. Povinnosťou patróna bolo financovať údržbu kostola - opravy, kým veriaci prispievali na prevádzkové výdavky kostola. Mnohí šľachtici však túto svoju povinnosť zanedbávali.
   Keď po roku 1918 boli v Československej republike zrušené šľachtické tituly, a mnohé pozemky šľachticov boli zoštátnené, zároveň táto povinnosť patrónov kostolov prešla na štát. Jednotlivé kostoly boli priradené k rôznym ministerstvám, či iným štátnym inštitúciám. Finančná podpora týchto inštitúcií pre kostoly bola však len iluzórna.
 
5)    Nebolo zriedkavé, že šľahtic podporil v obci svojho panstva stavbu kostola, ale nie veže. Veža - ako kontrolné stanovište, zvony - ako signalizačný prostriedok, prípadne hodiny, slúžili pre osoh obyvateľov obce či mesta. V takom prípade aj financovanie a údržba veže neboli povinnosťou zemepána - patróna kostola, ale obce či mesta.
   Moderná legislatíva už vníma vežu ako súčasť kostola - takto sa verejná správa zbavila povinnosti financovať jej opravy, a táto starosť zostala na cirkvi.
 
6)    Pavol Dubnik sa narodil sa v r. 1652 alebo 1653. Pochádzal z Gajár. Vieme o ňom len toľko, že v r. 1682 sa stal prvým farárom v Hasprunke a zomrel 1. februára 1695.
   Ostrihomský kanonik a historik L. Némethy o ňom píše, že v r. 1695 zriadil matriky. V matrike zomrelých bol takýto prvý zápis: „Ten, ktorý ju pripravoval, zomrel prvý, 1. februára 1695 vo veku 42 rokov.“
    Avšak odlišnú informáciu ponúkajú schematizmy Ostrihomskej arcidiecézy - tam sa uvádza, že matriky sa v Hasprunke vedú od roku zriadenia farnosti, čiže od r. 1682.
No v skutočnosti sú vedené naozaj až od začiatku roku 1895 - prvý zapísaný krst je
 
7)    Informácia, že z Hasprunky išiel do Sv.Mikuláša, je nesprávna.
   Ján Imrich Nyakasházy sa narodil v r. 1668, teológiu študoval v Pázmáneu (Viedeň). Vysvätený bol v r. 1694. Za farára bol ustanovený 16. februára 1695 v Hasprunke, potom 2. júna 1699 v Hochštetne, ďalej v auguste 1703 vo Veľkých Levároch a od r. 1710 bol v Gajaroch. Odtiaľ išiel 30. mája 1714 do Malaciek. Zastával úrad dekana. Pôsobil tam do 5. apríla 1719.
 
8)    Valentín Ján Augustín Ondrejkovič bol farárom vo Veľkých Ripňanoch. Tam pri vizitácii v r. 1657 o ňom vizitátor uviedol, že farár je príkladným mužom. Od 13. apríla 1663 bol farom vo Veľkom Šúre. V protokole uvedenia za farára je nazvaný dobrým mužom. Odtiaľ išiel 19. apríla 1665 do Moravského Sv. Jána, kde začal písať farské matriky. Od 5. januára 1682 bol farárom vo Veľkých Levároch. Ďalej bol 2. júna 1699 ustanovený za farára v Hasprunke. Tam 25. novembra 1705 zomrel.
 
9)    Andrej Čermák teológiu študoval v Trnave. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1704. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 29. novembra 1705. Pri vizitácii v r.1714 je zaznačené, že má 36 rokov, kým pri vizitácii v roku 1731 je uvedený jeho vek 55 rokov: „V duchovnej správe 26 rokov, v ktorých všetkých chvályhodne pracuje. Jeho veriaci vydali o ňom dobré svedectvo s veľkou pochvalou, že sa stará aj o veriacich, aj o čistotu kostola.“
   Z týcho záznamov sa dá určiť, že sa narodil okolo roku 1677. Zomrel 14. apríla 1751 vo veku 75 rokov. Vo farskej kronike bolo o ňom zaznačené: Pánovo stádo spravoval veľmi sväto a veľmi obratne. Spomienka na neho zostane v ľude požehnaná.
 
10)    Nie knieža - ale gróf Pálffy. Rod Pálffyovcov v Malackách (majitelia Plaveckého panstva) boli v tom čase grófmi. Titul knieža získal až Karol IV. Pálffy 4. novembra 1807.
   Spomenutý mecén farára Čermáka musel byť jeho otec gróf Mikuláš VIII. Pálffy. (Mal 40 rokov, keď farár Čermák zomrel, kým Karol len 15; starý otec Leopold Pálffy zomrel už v r. 1720.)
 
11)    V minulosti mali niektorí šľachtici výsadu, že si mohli sami vyberať farárov pre obce svojho panstva. Podobne v slobodných kráľovských mestách mestská rada volila farára na základe konkurzu. Biskup potom výber farárov len potvrdil. Tieto výsady boli v 20. storočí zrušené a menovanie farárov je už čisto v kompetencii biskupa.
 
**)    Schematizmus Bratislavskej arcidiecézy uvádza, že kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je z roku 1783 a kaplnka sv. Františka Xaverského z roku 1781. Je to výrazne neskôr.Ale ich datovanie na rok 1705, čiže rok príchodu farára Čermáka, je nepravdepodobné, pretože ťažko predpokladať, že by kaplnky začal stavať okamžite po svojom príchode.
 
12)    K. Hrúzová upresňuje, že to boli lipy a gaštany.
 
13)    Ján Bapt. Bucsics sa narodil sa v Dúbravke (Bratislava). Čiže informácia, že bol rodák z Moravy, je nesprávna. Študoval v seminári sv. Štefana v Trnave. Za kňaza bol vysvätený v roku 1749 a 30. novembra bol poslaný za kaplána do Pezinka. 8. júna 1751 bol ustanovený za farára v Hasprunke, kde pôsobil do augusta 1753. V tom istom roku sa 1. novembra spomína ako domáci kaplán v Malých Vozokanoch u Karola Bacskádyho, podžupana Tekovskej župy. Zrejme mal zdravotné problémy, ktoré ho prinútili opustiť kňazskú službu, pretože zakrátko zomrel 4. júna 1755 vo svojom rodisku, v Dúbravke.
 
     Po jeho odchode bol administrátorom v Hasprunke od augusta 1753 do 7.1.1754 františkán Valerius Schleip(p)en. Zrejme bol z kláštora v Malackách. O rok neskôr bol krátko administrátorom aj v Borskom Sv. Jure od 26. februára do 20. marca 1755.
 
14)    Ľudovít Linhardt (jeho priezvisko sa uvádza aj v rôznych variáciách Reinhardt, Reinchart) pochádzal z Moravy. Vysvätený bol za Olomouckú diecézu, ale pôsobil v Rakúsku. Rok bol kaplánom a dva roky zrejme pôsobil ako administrátor podľa miestnej potreby. Ako kňaz pôsobil vo Viedni len za milodary pri vykonaných službách, až kým bol 8. januára 1754 ustanovený za farára do Hasprunky, potom 22. júna 1755 do Devína. Tam sa konala v tom roku vizitácia, pri ktorej vizitátor o farárovi zaznamenal, že „má 28 rokov a 5 rokov koná duchovnú službu. Svoj úrad vykonáva usilovne.“ Pôsobil tam do 12. mája 1762. Potom bol farárom v Závode. 27. marca 1770 vzniesol voči nemu nejaké sťažnosti gróf Kolonics, na čo sa zriekol úradu a utiahol sa do ústrania. Zomrel asi v roku 1785 v Mariazelli.
 
15)    Šimon Dobrovodský sa narodil vo Svätom Petre. Tri roky študoval na Pázmáneu vo Viedni, potom prešiel na teológiu do Budína, kam nastúpil 10. novembra 1749. Ako diakon bol poslaný na Spišskú Kapitulu, odtiaľ 20. januára 1752 do Senice. Za kňaza bol vysvätený 29. októbra 1752. 8. augusta 1755 bol ustanovený za farára v Hasprunke, kde pôsobil do 18. novembra 1760. Ďalšie informácie o ňom chýbajú.
 
     Po jeho odchode (18.11.1760 - 11.1.1761) bol administrátorom v Hasprunke františkán pater Jeremiáš.
   Zrejme to bol Jeremiáš Sosterics (Šoštarič). Narodil sa 2. decembra 1714 v Malom Borištofe (Kleinwarasdorf, Kisbarom, Borisfalva) v Rakúsku, na hraniciach s Maďarskom. Bol chorvátskej národnosti. Ako mladík vstúpil do Salvatoriánskej provincie Rehole svätého Františka, rehoľné sľuby zložil v r. 1734, za kňaza bol vysvätený v r. 1738. Pôsobil ako kazateľ a novicajster na území dnešného Slovenska. Zostavil modlitebné knižky v chorvátčine, ktorými výrazne prispel k literárnemu rozvoju chorvátskeho jazyka. Zomrel 28. apríla 1770 v Marianke.
 
16)    Štefan Behányi sa narodil v Hliníku nad Hronom. Za kňaza bol vysvätený v r. 1759 a 10. marca toho roka bol poslaný za kaplána do Gajár. Za farára v Hasprunke bol ustanovený 11. januára 1761, tam zomrel 18. (alebo 20.) júla 1767.
 
17)    Mikuláš Batyovics (Baťovič), uvádza sa aj ako Balgovič. Pochádzal z Gajár. Študoval v generálnom seminári v Budíne. V roku 1766 bol vysvätený za kňaza a poslaný za kaplána do Gajar. Nato bol 2. septembra 1767 ustanovený za farára v Hasprunke. Némethy o ňom píše: „Tam spoznal chudobu farských príjmov, v ktorých žil. No i tak vytrval. Jeho túžbou bolo robiť dobre všetkým, neúnavne a starostlivo pracovať v Pánovej vinici.“ Ďalej pôsobil od 26. mája 1771 v Sološnici a potom od r. 1773 v Gajaroch, kde zomrel 10. novembra 1779 vo veku 44 rokov na mŕtvicu.
 
18)    Ján Mráz pochádzal z Holíča. V roku 1761 začal študovať v Budíne. Za kaplána do bol poslaný 25. novembra 1765 do Szekszárdu (Maďarsko). Odtiaľ prešiel 15. júla 1769 do Bratislavy. Za farára bol ustanovený 26. mája 1771 v Studienke, potom 1. decembra 1772 v Malackách, kde sa stal v roku 1782 vice-archidiakonom (dekanom). Od roku 1796 bol kanonikom bratislavskej kapituly a v r. 1812 sa stal zároveň prepoštom sv. Jána Krstiteľa v Budíne. Zomrel 26. augusta 1818.
 
19)    Pavol Križan sa narodil asi v roku 1743. Štúdium teológie absolvoval v r. 1768 na Pázmáneu vo Viedni. Prvý rok jeho kňazského pôsobenia nie je zaznamenaný. Za kaplána bol poslaný 27. decembra 1769 do Blumentálu v Bratislave. Potom bol 22. decembra 1772 ustanovený za farára v Hasprunke. No nevedel si zvyknúť na toto prostredie. Némethy cituje z farskej histórie latinský záznam, ktorý je v tom zmysle, že „keďže pochádzal z tvrdej pôdy, na pieskové duny si nevedel privyknúť, a tak len jeden rok a jedenásť mesiacov po nich chodil a videl, že je to márne.“ Preto po necelých dvoch rokoch odišiel a 13. decembra 1774 bol ustanovený za farára v Kuchyni. No i tam sa stretal s ťažkosťami, pretože 22. októbra 1778 sa na neho sťažoval malacký gróf Karol Pálffy. No napriek tomu v Kuchyni zostal pôsobiť až do svojej smrti 14. mája 1799. Zomrel ako 56 ročný.
 
20)    Martin Nottny (Notný) pochádzal z Dolných Orešian. V roku 1768 nastúpil na štúdiá v Budíne. Dátum vysviacky nie je známy, no 5. októbra 1772 už bol kaplánom v Gajaroch. Za farára v Hasprunke bol menovaný 13. decembra 1774. Aby bol bližšie k svojej rodine, odišiel v novembri 1780 do Plaveckého Mikuláša, kde pôsobil až do svojej smrti 5. júna 1806.