Martin Csunderlik

MARTIN ČUNDERLÍK
(Csunderlik)

farár v Turej Lúke 1843-62
( * ?1808 Ulmanka; + 27.1.1862 Nové Mesto nad Váhom )

      Narodil sa v Ulmanke (Uľanke) pri Ban.Bystrici. Teológiu absolvoval v seminári Marianum v Trnave. Vysvätený za kňaza bol 13.9.1833. Kaplánom bol v Senici, odtiaľ išiel r.1837 za farára do Rohova, potom v r.1842 do Sobotišťa.
      2.4.1843 sa stal farárom v Turej Lúke. R.1848 sa stal Vice-Archidiakonom myjavského dištriktu. Patril medzi najväčších dobrodincov farnosti. Mnoho polí, ktoré kúpil za vlastné peniaze, zanechal pre farnosť. Farskú budovu uviedol do pekného, dôstojného stavu.
      V čase jeho príchodu do Turej Lúky začal platiť v Uhorsku maďarizačný zákon, ktorý nariaďoval kňazom povinnosť viesť matriky v maďarskom jazyku. Ako ostatní kňazi, i Čunderlík sa tomu podriadil, ale hneď po udalostiach r.1848, keď bol maďarizačný zákon zrušený, sa v júli 1849 vrátil k písaniu matrík v latinčine. Nevieme, aké bolo jeho národné povedomie v tomto čase, ani aký postoj mal k štúrovsko-hurbanovskému povstaniu. Isté však je, že na sklonku života sa jednoznačne hlásil k požiadavkám slovenského národa, pretože keď národovci z Turej Lúky zaslali 29.5.1861 podporný list slovenskému národnému zhromaždeniu v Martine, (ktorého výsledkom bolo Memorandum slovenského národa,) list podpísal i Martin Čunderlík, a tak ho podporil svojou autoritou farára a dekana myjavského okresu, čím jeho počin nasledovali aj ďalší katolícki a evanjelickí farári z okolia.
      V poslednom období jeho života mu pomáhali v pastorácii okolití kňazi a možno i kapláni a napokon administrátor. Zomrel v 54.roku života, zasiahnutý mŕtvicou 27.1.1862 na cintoríne v Novom Meste nad Váhom, pri pohrebe jeho priateľa a kňaza Valentína Gramantika. Tam je aj pochovaný.

Pramene:

Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, pag. 236, 279, 291, 535
B.Varsik, E.Vranová; Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.122
Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: 2511-13
Necrologium sacerdotum Archi-Dioecesis Strigoniensis ab anno 1737-1889, pag.150