myjavskí kňazi

turolúcki kňazi

predošlý farár

nasledujúci farár

         predošlý kaplán

        nasledujúci kaplán

kapláni:
     Petrovics

     Slávik

     Kovačovský

     Šipoš
     Albrecht
     Pázmány
     Toller
     Beldovits
     Zdaril
     Kollárik
     Tomann
     Rankó
     Bielcsik
     Borovszky
     Bém

MARTIN KIŠKA
(Kiska, Kyška)

kaplán v Myjave 1840
(farár: J.Kollárik)
farár v Myjave 1848-85
( * 10.4.1811 Stará Turá; + 11.7.1885 Myjava )

    Narodil sa 10.4.1811 v Starej Turej. Štúdium teológie v seminári Marianum ukončil v r.1836. Následne bol 28.10. vysvätený za kňaza. V r.1837 bol členom kňazského inštitútu v Ostrihome. Jeho kaplánske miesta boli: Dolná Krupá, r.1840 Myjava, r.1841 Stará Turá a r.1843 Piešťany.
    Od júna 1848 bol farárom v Myjave, ktorá sa v septembri toho istého roku stala centrom povstania a bojov dobrovoľníckeho zboru vedeného J.M.Hurbanom a Ľ.Štúrom.
    20.septembra, po vyhnaní vojenskej posádky povstalcami z Myjavy, sa konalo národné zhromaždenie, na ktorom bol prítomný aj M.Kiška. Podpora katolíckeho farára bola pre toto hnutie veľmi dôležitou morálnou oporou, zvlášť keď postoj evanjelického farára bol zdržanlivý, skôr negatívny.
    Po neúspechoch dobrovoľníckych zborov bola výprava 28.9. rozpustená a členovia Slovenskej národnej rady sa cez Moravu vrátili do Viedne. Následne na Myjave začali represie voči tým, čo boli v povstaní aktívni, a boli vypočúvaní obyvatelia Myjavy. Písomné výpovede M.Kišku a ev.farára Jána Šulca boli však len veľmi všeobecné, aby nikoho neuvrhli do podozrenia zo spolupráce s povstalcami.
    Výsledkom úsilí Slovákov v rokoch 1848-9 bolo utvorenie dvoch administratívnych obvodov na slovenskom území (bratislavský a košický), tolerovanie reči ľudu na nižších úradoch a vyučovanie v materinskej reči na ľudových školách.
    Zrušenie maďarizačného zákona, ktorý v r.1843 nariadil viesť farské matriky v maďarčine, znamenalo, že väčšina kňazov sa vrátila k písaniu po latinsky. Ale národne uvedomelí kňazi, a medzi nimi aj Martin Kiška, začali viesť farskú matriku v slovenčine. V lete 1849 uviedol zmenu jazyka v matrike touto poznámkou: "Z ohledu rovnopravnosti svatím cisarovim slovom slávne zaručenej povedu sa knihi tito v reči slovenskej."
    Keď potom biskupi a vláda nariadili viesť matriky po latinsky, rozčarovaný Kiška to koncom mája 1851 uviedol do matriky poznámkou: "Nasledkom rozkazu od sl. ministerstva viučovaná dne 10. aprila b.r. v porozumeni s narizením biskupskích poradí m.z. v Ostrihome držaních, vidaného, bude sa pozatím Kniha táto zapisuvat rečú latinskú."
    Jeho priateľstvo so Štúrom a Hurbanom pretrvávalo i naďalej. Jeho fara neraz hostila a poskytla útulok otcovi J.M. Hurbana i samotnému Hurbanovi a Štúrovi. (prameň: 5.)
    Útočište na myjavskej fare našiel i ďalší veľký slovenský národovec Ján Mallý, zakladateľ slovenskej publicistiky, neskorší ostrihomský kanonik. (prameň: 6.)
    V tom čase bola na Myjave povolená činnosť čitateľského spolku (kasína), ktorý bol v porevolučnom období prvý svojho druhu na Slovensku. Vznikol na priamy popud Hurbana, Štúra a Kišku, s úsilím vzbudiť záujem Myjavčanov o slovenskú literatúru a najmä o slovenské noviny. Tento spolok začal pôsobiť 13.9.1849 v dome učiteľa Jána Martešíka.
    Národná orientácia M.Kišku sa prejavila i v r.1861, keď sa v Turč.sv.Martine konalo národné zhromaždenie, ktorého výsledkom bolo Memorandum slovenského národa (6.-7.júna). Už 29.5. zaslali turolúcki národovci zhromaždeniu do Martina listinu, v ktorej vyjadrili zhromaždeniu plnú dôveru. Listinu podpísal okrem iných miestnych osobností i turolúcky katolícky farár a dekan myjavského okresu Martin Čunderlík. Vtedy tiež Martin Kiška a evanjelický farár Hajnóczy sa spoločným listom z Myjavy 1.júna prihlásili k národnému zhromaždeniu a stotožnili sa s jeho požiadavkami.
    V tom istom roku bol M.Kiška zvolený a vymenovaný za Vice-archidiakona myjavského dištriktu.
   Roku 1863 vzniká Matica slovenská. Jej členmi boli z Myjavy farár Martin Kiška a lekár Gábor Kohn. V nasledujúcom období sa do práce v Matici zapojili i ďalší Myjavčania, ale väčšina obyvateľstva bola ovplyvnená maďarónskymi okresnými úradníkmi. A tak národnú myšlienku pestovali na Myjave iba jednotlivci, a to predovšetkým Martin Kiška a učiteľ Ján Martešík.
    Svoj život zakončil ako 74-ročný. Zomrel 11.7.1885. Pochovaný je na dolnom cintoríne v Myjave.

Pramene:

1. Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, str.162, 685
2. B.Varsik, E.Vranová; Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.112-122
3. Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1508-1511
4. Necrologium sacerdotum Archi-Dioecesis Strigoniensis ab anno 1737-1889, pag.176
5. Staroturanský spravodajca, máj 1996, str. 9
6. časopis Pútnik svätovojteššský, október 1926, str.3 (článok o K.Nečesálkovi)