P.Ján Knežik, S.J.

predošlý kaplán

P.JÁN KNEŽIK S.J.

misionár v Myjave (1773/8)-1806
(farári: J.Červený, J.Neuman, M.Malík, J.Rigell)
( * 21.3.1725 Šaštín; + 17.4.1806 Myjava )

      Narodil sa 21.3.1725 v Šaštíne. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 3.11.1744 v Bratislave. Noviciát absolvoval v Trenčíne v r.1745-46, potom pôsobil ako učiteľ gramatiky v r.1747 v Skalici a v r.1748 v Sáros-Pataku, kde bol zároveň aj prefektom kongregácie (študentov) a kronikár domu.
      V r.1749-51 študoval filozofiu v Trnave. Po jej absolvovaní bol v r.1752-54 v Trenčíne učiteľom nižších tried gymnázia a tiež prefekt kongregácie študentov a sócius rektora. Potom pokračoval v r.1755-58 v Trnave štúdiom teológie a od r.1759 bol opäť učiteľom v Trenčíne a kronikár domu.
      V r.1760 vykonal v Banskej Bystrici tretiu probáciu (formácia medzi noviciátom a večnými sľubmi).
      V r.1761 pôsobil ako misionár v Skalici a začiatkom roku 1762 sa opäť vrátil do Trenčína, kde 2.2.1762 zložil večné sľuby. Okrem troch rehoľných sľubov, zložil aj štvrtý slávnostný sľub.
      Až do zrušenia jezuitskej rehole v r. 1773 pôsobil ako kazateľ v Trenčíne a okolí, kde jezuiti rozvíjali výraznú aktívnu činnosť od r.1645, zvlášť v kláštore na Skalke a v samotnom Trenčíne, kde mali kolégium-gymnázium, lekáreň i noviciát.
      Pôsobenie jezuitov, ktorých bolo v tom období v Trenčíne včítane novicov okolo 80, sa sústredilo teda na viac oblastí. Okrem vyučovania na gymnáziu, lekárne a noviciátu to bola najmä pastoračná činnosť medzi obyvateľmi. Tou boli priamo v Trenčíne poverení traja jezuitskí kňazi - dvaja slovenskí kazatelia v jezuitskom kostole a jeden nemecký vo farskom kostole, i ďalší slovenskí misionári v okolí. Páter Knežik v r.1762-73 vykonával úlohu slovenského kazateľa a misionára.
      V r.1773 bol pápež Klement XIV. donútený zrušiť rehoľu jezuitov. Prinútili ho k tomu viacerí európski panovníci (medzi nimi i Mária Terézia), ktorým ich pôsobenie prekážalo v absolutistickej vláde. Jezuitskí kňazi v Uhorsku mali potom buď zákaz pastorácie, alebo sa museli zaradiť medzi diecézny klérus. Tak i Ján Knežik prišiel pôsobiť na Myjavu.
      V myjavských matrikách (uvádzaný ako misionár, hoci fungoval ako kaplán) sa vyskytuje od júla 1778, kedy farár Jozef Červený začal zapisovať vysluhovateľov. Dovtedy sa totiž do matrík nezapisovali mená vysluhovateľov, len farára. Takže páter Knežik na Myjave pôsobil už prv, azda hneď od konca r.1773.
      Svoju pastoračno-misijnú činnosť na Myjave vykonával aj počas nasledujúcich farárov až do svojej smrti 17.4.1806. Činný bol až do konca, posledný krst vyslúžil ešte v marci. Zomrel 81 ročný. Pohrebné obrady prišiel vykonať dekan myjavského dištriktu Gracián Šardík, farár v Brezovej. Pochovaný bol v myjavskom kostole, ako uvádza J.Bodnár, že okrem farárov Maršovského, Šimonffyho a Malíka, je tam pochovaný tiež jeden jezuita a istá slečna (domicella), ktorej náhrobný kameň bol už nečitateľný. V súčasnosti sú však hroby prekryté novou dlážkou.

Je pravdepodobné, že pred Knežikom pôsobili na Myjave kapláni, niet však o nich zmienky. Posledný známy kaplán pred ním je Andrej Hanzlik v r.1766-67.

Okrem jezuitu Knežika a katolíckeho farára sú v matrikách uvádzaní až do r.1783 ako vysluhovatelia najmä protestantskí kazatelia Pavol Ježovič a Andrej Lekeney, i niekoľko nečitateľných mien, či funkcií. Od platnosti tolerančného patentu r.1783 až do r.1787, kedy sa do katolíckych matrík prestali protestanti zapisovať, sa uvádza evanjelický duchovný Juraj Josephi, a občas i turolúcky Andrej Škultéty.

Pramene:

L.Lukacs, S.J.: Catalogus generalis... Provinciae Austriae S.J., Institutum Historicum S.J., Roma 1988, pars II., pag.742
Catalogus personarum et officiorum Provinciae Austriae S.J. pro Anno MDCCLIII, pag.26; pro Anno MDCCLIV, pag.26
E.Krapka, V.Mikula: Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, Cambridge, On., Canada 1990, str.120
J.Ch.Korec: Cirkev v dejinách Slovenska, Lúč, Bratislava 1994, str.634
Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1508-1510
J.Bodnár: Myjava, Kníhtlačiareň Daniela Pažického, Myjava 1911, str.397