myjavskí kňazi

turolúcki kňazi

posledný (len menovaný)
farár v Starej Myjave

nasledujúci farár

kapláni:
     Kopfmiller
     Mucha
     Novosad

ŠTEFAN NEDECKÝ
(Nedeczky)

farár v Myjave 1731-34
( * ? Rajec alebo Nededza; + 8.9.1754 Ostrihom )

    Bol prvým katolíckym farárom na Myjave po odovzdaní kostola r.1731.

    Pochádzal z Rajca, zo zemianskej rodiny z Nededze pri Žiline. Študoval v seminári sv.Štefana. R.1718 sa stal magistrom filozofie a 31.8.1719 doktorom teológie. Pôsobil ako kaplán v Novom Meste nad Váhom. (Roky uvedené nie sú. B.Varsik uvádza, že na Myjavu prišiel zo Spišskej Kapituly, aj Némethy uvádza, že ako myjavský farár bol zároveň spišským kanonikom.) Viac o jeho predchádzajúcom živote uvedené nie je.
    Po vzbure na Myjave 5.9.1729, bol evanjelický farár Daniel Krman ml. odsúdený na doživotné väzenie v Bratislave a súd nariadil odobrať myjavský kostol evanjelikom a dať ho katolíkom. Rozsudok bol 20.5.1731 potvrdený panovníkom. Situácia na Myjave však nebola jednoduchá. Na jednej strane strach úradníkov z evanjelického obyvateľstva Myjavy, ktoré z predošlých desaťročí bolo známe svojou náklonnosťou ku vzburám a povstaniam; na druhej strane strach obyvateľstva z prísnych represií. Napokon po mnohých rokovaniach oboch strán vo Vrbovom a po istých prieťahoch, bol 16.8.1731 (Némethy nesprávne uvádza r.1732) kostol odovzdaný. Ako nový katolícky farár bol uvedený Š.Nedecký.
    Po svojom uvedení zaviedol nové matriky pokrstených, sobášených a pochovaných. Uvedomoval si, že na Myjave, poznačenej za posledné desaťročia viacerými vzburami a povstaniami, a opakovanými výmenami evanjelických a katolíckych farárov, je nutné počínať si veľmi mierne a získať si dôveru ľudu. Táto snaha sa prejavila napríklad v tom, že do matričných záznamov ani v jednom prípade neuviedol náboženskú príslušnosť dotyčného. Nechcel Myjavčanov rozdeľovať, ale byť kňazom pre všetkých. Taktiež sa neusiloval o formálne prestupy do katolíckej Cirkvi.
    O tom, že jeho prístup bol veľmi dobrý a že si vedel získať ľudí, svedčí i to, že už necelý týždeň po svojom príchode, 22.8., mal prvý krst, a do konca augusta ďalších 8, v septembri 33 a v októbri 40 krstov; celkovo do konca roku bolo 132 krstov, pričom priemerne bývalo 20 krstov za mesiac.
    V takomto prístupe po ňom pokračovali aj ďalší kňazi. Za celých 50 rokov, čo do Tolerančného patentu Myjava nemala evanjelického farára, myjavskí evanjelici prislúchali k artikulárnemu kostolu v Prietrži. Avšak za celý ten čas sa tam vyskytlo len veľmi málo krstov, sobášov a pohrebov z Myjavy.
    Po požehnanom pôsobení na Myjave, keď bol 6.12.1733 menovaný ostrihomským kanonikom, Š.Nedecký opustil farnosť 14.3.1734, aby sa ujal úlohy prefekta v kňazskom seminári. 24.8.1735 sa stal hontianskym Archidiakonom, 12.9.1743 (Archidiakonom) ostrihomskej katedrály a prepoštom sv.Juraja. 25.9.1744 sa stal lektorom (ostrihomskej kapituly), 11.12.1745 generálnym vikárom ostrihomského arcibiskupa a 23.1.1749 veľprepoštom.
    Zomrel 8.9.1754 v Trnave.

Pramene:

1. B.Varsik: Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.94-96
2. Ludovicus Némethy: Series parochiarum et parochorum..., Strigonii 1894, str.162, 813
3. Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1507
4. Necrologium sacerdotum Archi-Dioecesis Strigoniensis ab anno 1737-1889, pag.20-21
5. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000, str.289