|
Výjavy z prepadnutia, mučenia a smrti P.Simonidesa, podľa kresby v sakristii katedrály sv.Jána Krstiteľa v Trnave: |
|
|
|
P.JÁN SIMONIDES, S.J.
misionár a farár v Turej Lúke r.1674, mučeník( * 27.12.1639 Bijacovce; + 31.10.1674 Turá Lúka ) Jednou z najvýznamnejších katolíckych osobností v dejinách Myjavy a Turolúckej farnosti, je jezuitský kňaz, misionár a mučeník P.Ján Simonides.
Narodil sa 27.12.1639
v Bijacovciach (Spiš). Pochádzal pravdepodobne z protestantskej rodiny (pôvodné
priezvisko znelo Šimon), ktorá konvertovala na katolícku vieru. Gymnaziálne štúdiá
absolvoval v Spišskej Kapitule a v Košiciach, kde bol 14.10.1659 prijatý do
Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Trenčíne v r.1659-1660. Po
noviciáte učil rok na gymnáziu v Trnave, potom nasledovalo štúdium filozofie na
Košickej univerzite a v r.1665/6 (alebo 1666/7) učil na gymnáziu v Užhorode.
Potom sa vrátil do Košíc na teologické štúdiá, po ich absolvovaní bol ako
31-ročný vysvätený za kňaza.
Jeho prvým pôsobiskom bola v r.1671 rožňavská
misia, kde jezuiti pôsobili pre veľkú oblasť Gemera. Zanedlho ho predstavení poslali
do Ružomberka, kde bolo stredisko misie pre Liptov a Oravu. Účinkoval najmä
v Nižnej na Orave, neskôr v Palúdzke. Istý čas strávil v sídle rehoľnej
provincie vo Viedni. (Presné roky jeho pobytu na uvedených miestach sa v jednotlivých
prameňoch nezhodujú.) Z Liptova odišiel v r.1673 do senickej misie.
V Senici pôsobil ako misionár a administrátor fary
spolu s P.Mikulášom Blaškovičom a Václavom Kyselým. Mali tu na starosti
rozsiahlu oblasť mnohých okolitých obcí.
Bolo to po krvavých udalostiach, keď v nedeľu
4.6.1673 keď protestanti z okolitých obcí, ktorí prišli do Senice na jarmok, napadli
vojakov miestnej posádky, ktorí sa zúčastňovali procesie Božieho Tela a potom vtrhli
do katolíckeho kostola, pričom mnohých zranili, a medzi zabitými bol aj katolícky
farár z Dojča Michal Štvrtecký, ktorý utŕžil 6 rán do hlavy. Pri odvete v júli
vojsko Senicu i ďalšie dediny v okolí zničilo a podpálilo. V Senici nezostal po
zásahu žiaden dom celý, v Prietrži zostal len jeden dom neporušený. Po týchto
udalostiach senický farár Michal Čermák prevzal faru v Dojči po zavraždenom M.Štvrteckom.
Za týchto okolností pôsobenie jezuitov
vôbec nebolo ľahké. Historik F.Kazy píše, že v Senici “traja pátri žili
natlačení v chatrči málo chránenej proti dažďu, vetru a zime. Pokrmom im
býval tanier polievky alebo nejaký prívarok a chlieb jedli len vo sviatok”. Zo Senice
išiel P.Simonides pôsobiť do Sobotišťa, Vrboviec a napokon v r.1674 na Turú
Lúku.
Pôsobenie jezuitov v týchto obciach bolo
náročné, ale prinášalo i svoje ovocie. H.Kapitulský píše, že “počas senickej
misie získali 71 duší, medzi nimi aj niekoľkých protestantských kazateľov”.
J.Ch.Korec dokonca uvádza, že sa tu vrátilo do Cirkvi 1500 ľudí.
Taktiež Simonidesovo pôsobenie na Turej
Lúke, kde bol r.1674 farárom (Némethy uvádza
r.1673, čo je nepravdepodobné), bolo spojené s problémami. Tu ho v noci z 31.októbra na 1.novembra 1674
umučila skupina 40 mužov, zorganizovaných na myjavských kopaniciach kurucom Jánom
Streženickým.
Prepadli ho v čase, keď kľačal pred Ukrižovaným
a modlil sa. Bili ho, vyvliekli pred kostol, kde ho mučili a zavraždili. Mal vtedy
necelých 35 rokov. V tú istú noc títo muži zavraždili i myjavského farára Pavla Silesia a Mikuláša Végha, farára v Brezovej pod
Bradlom.
Na druhý deň niekoľkí verní veriaci bojazlivo
“pozbierali” zmučené telo P.Simonidesa, naložili ho na voz a zaviezli do Trnavy.
Tam ho prijali za hlaholu zvonov a pochovali v krypte jezuitského chrámu sv.Jána
Krstiteľa, dnešnej katedrály.
V súčasnosti však už nie je možné identifikovať
hrob Jána Simonidesa, pretože z hrobov v krypte katedrály boli odstránené
nápisy. Miesto jeho posledného odpočinku pripomína kresba umiestnená
v sakristii, znázorňujúca hlavu P.Simonidesa z profilu a scény jeho prepadnutia,
mučenia, smrti a pohrebu.
Už viac ráz sa objavila snaha iniciovať proces jeho svätorečenia, avšak vždy doteraz bez výraznej odozvy kompetentných. Preto tu uvádzame modlitbu za jeho blahorečenie, povolenú Apoštolskou administratúrou trnavskou v r.1944 pod číslom 2002-44:
Modlitba za blahorečenie
Milosrdný Bože, ktorý si ráčil kňazovi z nášho rodu Jánovi Simonidesovi udeliť toľko milostí, že za svoju vieru rukou jej nepriateľov svoj vzorný život položil, prosíme Ťa, vyslyš naše vrúcne modlitby. A ak je v Tvojich plánoch, aby bol v Cirkvi, za ktorú svoju krv vylial, oslávený, preukáž svoju vôľu tým, že nám udelíš túto zvláštnu milosť, o ktorú Ťa prosíme na jeho príhovor. Skrze zásluhy Pána nášho Ježiša Krista. Amen.
Pramene:
- H.Kapitulský; Viera a život, II. (1992), č.4, str.309-311