Vo farskej kancelárii som našiel založenú obálku a v nej zložené staré zožltnuté papiere: štyri dvojhárky, ručne obojstranne popísané, číže 16 strán textu, zachytávajúceho históriu a staré udalosti obce a farnosti Hasprunka. Text nie je podpísaný, ani datovaný. Z jeho obsahu sa dá usudzovať, že bol napísaný niekedy nie dlho po roku 1930.

Na internete som našiel článok o dejinách obce Studienka, ktorý spracovala Katarína Hrúzová, ten je textom veľmi blízky tomuto rukopisu. V tom článku sa uvádza ako zdroj Kronika obce Hasprunka. Je teda možné, že rukopis na fare je odpisom z obecnej kroniky. Ale je tiež možné, že ten rukopis je pôvodným materiálom, podľa ktorého potom informácie do obecnej kroniky zaznamenali.

Text som sa snažil prepísať aj s pôvodnou gramatikou, prípadne chybami pisateľa. Nevylučujem však, že som sa pri prepisovaní mohol dopustiť preklepu.
Informácie v ňom som sa zároveň snažil porovnať s inými zdrojmi informácií a prípadné rozdielnosti alebo nepresnosti okomentovať.

 

                         I.

Dejiny obce Hasprunky

      Z predošlých rokov nie sú žiadne pamätihodnosti zachované. Významnejšie udalosti z minulosti je možnosťou iba v krátkosti podľa ústneho podania starších občanov zaznamenať. V prvej rade snahou je tu vložiť počiatočné dejiny tejto obce. Tie sú však zahálené rúškom následkom chýbajúcich správ, a zachovaly sa iba tradiciou. Počiatočné meno obce bolo „Hausbrunn“. Toto meno odvodené je od Haus bei Brunn. Spojeného povesť,  že celé okolie Hasprunky bolo lesnaté čo dokazuje i naterajšia hojnosť lesov - dorábalo sa drevo, drevené uhlie a smola. Prilákalo preto isté rodiny drevorubačov udajne z vedľajšieho Rakúska, ktoré prirodzene a v blízkosti dobrej vody (studienky) vystavily si bydliská. Odtiaľ horemenovaní menovali Haus bei Brunn, krátko Hausbrunn a neskôr Hasprunka. Táto studienka nachádza sa po pravej strane cesty vedúcej k Juríkom-mlynu, asi na 100 m od posledného domu obce (kaplnky) asi na 150 m. Studienka ostáva zanedbávaná, preto obecné zastupiteľstvo v r. 1925 vložilo do rozpočtu Kč 1000.-, aby studienka bola čo symbol založenia obce obnovená a vždy bedlive zachovaná.
     Druhé ústne podanie udáva sa z r. okolo 1483, dľa ktorého z Hausbrunnu z Rakúska  prišiel sem jeden ovčiar, ktorý tu našiel pasienky pre svoje stádo. Neskôr panstvo usadilo tu viac pastierov a sluhov. Od prvého pastiera zostal názov Hasprunka, pretože ho nazývali Hasprunkárom.
     Jestvovanie obce počíta sa asi od r. 1400-1450. Súdi sa dľa toho, lebo niektoré povesti udávajú, že už v rokoch 1470-1483 boli tu ovčiari a pred tými okolo roku 1400-1450 drevorubači a smolári. Od týchto smolárov ponechali si niektorí obyvatelia svoje pomenovanie „Smolárik“. I tohoto času aj teraz sú ešte rodiny tohoto priezviska.
     Pomenovanie obce od roku 1616 do roku 1824 1) znie pod menom „Istvánfalva“ to jest Štefanova Ves preto, že prvá kaplnka bola zasvätená k úcte Sv. Štefana.2) Meno Hasprunka do roku 1885 si obec po nepretržitom boji proti zmaďarizovaniu opäť podržala, kým Alfonz Bernkopf, farár, svojím vlivom nevymohol meno „Szentistván“.3) Poneváč ale vtedy bolo pomenovaných viac obcí, preto za bývalej monarchie dostala obec zase maďarské meno r. 1907 - „Pozsony-Szentistván“. Okolo roku 1910 opäť dostala obec meno podľa studienky po maďarsky - „Szentistvánkút“ 4) slovensky Sväto-Štefánská-Studňa. Toto meno obec niesla až do štátneho prevratu - 28. októbra 1918, ktorým dňom  súc od maďarského jarma oslobodená, podržala si staré slovenské meno - „Hasprunka“.
     Obec Hasprunka patrí k súdnemu okresu Malacky, kde je okresný súd, berný úrad a okresný úrad. Terajší okresný náčelník je Vendelín Mereš nar. r. 1883. V r. 1923-1927 bol hlavným župným notárom vo Zvolene. R. 1927-1928 okres. náčelníkom vo Feledniciach. Od 20. januára 1928 je okres. náčelníkom v Malackách.

1) Táto informácia nie je správna: Studienka sa aj pred rokom 1824 volala Haszprunka, kým Istvánfalva bol názov Štefanovej pri Pezinku. (Overil som to spätne až do roku 1763 v Schematizmoch Ostrihomskej arcidiecézy.)
   Ba aj v roku 1647 sa používa tento názov, dokonca v podobe „Hasprunka“ - s jednoduchým „s“. (viď obrázok vpravo)
doplnené:
   Na obecnej stránke je údaj zmenený: „V rokoch 1616 až 1624 bola obec pomenovaná „Istvánfalva“ čo znamená Štefanová Ves podľa prvej kaplnky k úcte sv. Štefana. Od roku 1624 mala obec názov Haszprunka...“ 
   Ako prišlo k zmene roku 1824 na 1624 je otázne. Buď len zlým prečítaním ručne písanej číslice, alebo korekciou vzhľadom na ďalšie informácie o rokoch, kedy sa názov Hasprunka uvádza.

2) Katarína Hrúzová v článku Dejiny obce Studienka k tomu pridáva: Táto kaplnka stála neďaleko dnešnej Chválenskej kaplnky. Jej základy boli vidteľné ešte v roku 1920.

3) Názov „Szentistván“ sa prvý raz objavuje v Schematizme z r.1887, čiže k zmene názvu prišlo v r.1886. No v zátvorke sa zároveň uvádzal aj naďalej názov „Haszprunka“.

4) Názov „Szentistvánkút“ sa prvý raz objavuje v Schematizme z r.1912, čiže k zmene názvu prišlo v r.1911. Zároveň sa v zátvorke stále uvádzal aj názov „Haszprunka“.

Materiál ďalej pokračuje na 3. strane  informáciami o kostole. O tom v ďalšej časti.

 

Na doplnenie informácií - na oficiálnej stránke obce Studienka sa píše:

Viaceré zdroje považujú za prvú písomnú zmienku o našej obci rok 1392 pod názvom Iwanusfalua (podľa Vladimíra Petroviča - Záhorácka tlačová kancelária 15.5.2010 opisujúceho Donačnú (darovaciu) listinu Žigmunda Luxemburského). Podľa Žigmundovej donačnej listiny z roku 1392, opisujúcej majetky prináležiace k hradu Holíč (Wywar) sa hranica Holíčskeho dištriktu končila Lakšárskou Novou Vsou - Allaxar. Prekvapením alebo zatiaľ záhadou je, že patentná listina Nitrianskej kapituly opisujúca obce prináležiace holíčskemu dištriktu je dosť podstatne odlišná od Žigmundovej a priraďuje ho holíčskeho dištriktu aj Zudumericha (Sudoměrice - dnes v ČR), Sotuch (Stina?), Zencze opidum (mestečko Senica) Iwanusfalua (Studienka), Egtelek a Zeg (zatiaľ neidentifikované obce).5)

V 15. storočí hrozil obci zánik a jej existenciu zachránilo doosídlovanie nemeckým obyvateľstvom. (Ďalej obecná stránka cituje vyššie uvedené informácie.)

Doteraz sa za prvú písomnú zmienku o obci považoval rok 1592 pod názvom Hausbrun, čo je uvedené aj v trojzväzkovom diele „Mestá a obce Slovenska“ v poslednom zväzku. Podľa farskej kroniky sa obec v roku 1615 dostala do zoznamu obcí. Tento nemecký názov je odvodený od slov haus – dom, domáci a brunn – studňa, teda názov dediny pravdepodobne podnietila blízkosť studne. Z tohto názvu sa neskôr vyvinul maďarský názov Hasprunka. Prekladom nemeckého názvu vzniklo dnešné slovenské pomenovanie - Studienka.

Od 11. júna 1948 má obec už slovenský názov „Studienka“.

5) Táto informácia však sama sebe odporuje:
Najprv je uvedené, že prvou písomnou zmienkou o obci má byť názov Iwanusfalua v donačnej listine Žigmunda z r.1392.
Hneď za tým  sa však uvádza, že územie holíčskeho panstva podľa tejto listiny končí Lakšárskou Novou Vsou.
A napokon sa píše, že obec Iwanusfalua sa spomína v patentnej listine Nitrianskej kapituly, čo je odlišne, než v Žigmundovej donačnej listine.
Tak je táto obec uvedená v listine Žigmunda z roku 1392, alebo nie je?

Doplnené:
Túto tému od Vladimíra Petroviča sa mi podarilo nájsť v článku časopisu Záhorie - Nové skutočnosti vyplývajúce zo Žigmundovej donácie na Holíč.
Z uvedeného článku vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
- V. Petrovič sa venoval skúmaniu donačnej listiny Žigmunda Luxemburského z roku 1392. Územie Holíčskeho dištriktu podľa nej končí Lakš.Novou Vsou. V nej určite zmienka o obci Iwanusfalua nie je.
- V archívoch objavil aj ďalšie listiny, ktoré s touto donáciou súvisia, ktoré boli vydané v rozpätí niekoľko rokov neskôr. Medzi nimi aj patentnú listinu Nitrianskej kapituly. Dátum tejto listiny však neuvádza.
- Petroviča prekvapilo, že zoznam obcí patriacich k Holíču, uvedených v tejto listine Nitrianskej kapituly je značne odlišný od zoznamu v donačnej listine Žigmunda. Medzi nimi je uvedená aj obec Iwanusfalua.
- Viacero z týchto obcí Petrovič nevedel identifikovať, medzi nimi aj obec Iwanusfalua. Názor, že by to mohla byť Studienka ani len nenaznačuje.

Keby aj názor, že Iwanusfalua mohla byť Studienka, mal nejaké opodstatnenie, tak tá písomná zmienka nie je z roku 1392, ale zrejme o niekoľko rokov neskôr.