myjavskí kňazi

turolúcki kňazi

principál-predchodca

nasledujúci farár

TADEÁŠ MICHAL MOLITOR

     Narodil sa v Žiline, asi v r. 1865.  Vysvätený za kňaza bol okolo r.1888 v reholi kapucínov. Informácii o ňom je len veľmi máličko. Biskupský obežník z 22.7.1911 po latinsky uvádza: “Molitor Thaddaeus O. Cap. albo cleri archidioecesani adscriptus...”, čiže asi v júli 1911 bol uvoľnený z rehole a “pripísaný medzi arcidiecéznych kňazov”. Určený ako kaplán na Myjavu, kde bol v tom čase (1885-1913) farárom Július Jancsó. Meno Michal sa uvádza len zriedka, zrejme to bolo rehoľné meno.
      V septembri alebo októbri 1911 bol poslaný za kaplána do Starého Tekova. Po zložení prosynodálnych skúšok 6.mája bol v júni 1913 menovaný farárom v Myjave. Zomrel na rakovinu pečene zaopatrený sviatosťami umierajúcich 25.júla 1916, v 51.roku života a 28.roku kňazstva.
      Pochovaný je v Myjave na dolnom cintoríne pri kríži, kúsok od hrobu Martina Kišku. Nápis na hrobe (začiatkom roku 2001 nahradený novým) už zrejme nebol pôvodný, a okrem mena neuvádzal žiadne údaje. Pravdepodobne v čase, keď bol pomník zhotovený, nebolo možné dopátrať sa spoľahlivých životopisných dát.
      Dátum jeho smrti bol neznámy i Jánovi Bradáčovi (dozorcovi ev.cirk.zboru, neskoršiemu spoluzakladateľovi a správcovi myjavského múzea), pretože v zápise z 29.9.1938 do historickej Krmanovskej matriky uvádza len prvé dve číslice letopočtu Molitorovej smrti "19..".

      Po Molitorovej smrti bola fara 9 mesiacov neobsadená. Na Myjave zastupoval G.F.Kollárik, administrátor z Turej Lúky. V auguste 1916 pochovával aj kantor Štefan Lokotka.

      V už spomenutom zázname J.Bradáč píše o histórii Krmanovskej matriky z r.1723-29, ktorá sa prevzatím kostola a fary r.1731 stala majetkom katolíckej cirkvi. Uvádza tam, že po smrti T.Molitora sa začali predávať veci z fary, pričom Anna Pakanová, manželka stolára, "všetko kúpila" a v stole našla túto matriku, ktorú potom darovala svojmu bratovi Jánovi Zemanovi, evanjelickému farárovi v Trenčíne. On ju potom v máji 1925 venoval naspäť evanjelickému cirkevnému zboru v Myjave. J.Bradáč ju dal opraviť a zhotoviť pre ňu krabicu.
      V zázname sa nehovorí o spôsobe predaja, ani o cene, za ktorú bola kúpená. Ako vidno, z fary boli pobrané nielen osobné veci po zomrelom kňazovi, ale prišlo aj k braniu farského majetku. Za týmto "predajom" mohli byť príbuzní zomrelého farára Molitora, ale mohli to byť aj obyvatelia Myjavy, ktorí "využili" príležitosť, keď bola fara dlhodobo neobsadená. Ako to teda naozaj bolo, už asi nezistíme, ako sa už ani nedozvieme, koľko cenných vecí sa vtedy z majetku fary stratilo. Lebo nie všetko sa dostalo do správnych rúk tak, ako spomínaná Krmanovská matrika.

Pramene:

1. Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1509, 1511
2. Krmanovská matrika 1723-29; Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1512
3. Farské matriky: My B I.
4. Circulares literae dioecesane Anno 1911 pag.124, 147; Anno 1913 pag.100, 109; Anno 1916 pag.148