ARPÁD TVRDÝ
administrátor 1920- a farár 1923-37
v Myjave
od 1929 administrátor excurendo v Turej Lúke (posl.farár)
( * 15.11.1881 Bytča; + 28.11.1963 Trenčianske Teplice)
Narodil sa 15.11.1881 v Bytči. Za kňaza bol vysvätený 19.6.1904 v Kaločskej
arcidiecéze. (Kaloča - južne od
Budapešti, východne od Balatónu.) Toto obdobie jeho kňazského života dostupné pramene neuvádzajú,
takže sa nedalo zmapovať.
Po vzniku ČSR prišiel na Slovensko, kde sa v rámci trnavského vikariátu stal od mája 1920
administrátorom v Myjave. Keď bola v r.1922 zriadená Apoštolská administratúra v
Trnave, bol do nej inkardinovaný a následne v marci 1923 bol v Myjave ustanovený
farárom. R.1934 sa stal zást.dekana.
Od začiatku roku 1921 bol dozorcom pestúnskej kolónie v Myjave,
kam boli prideľované deti z Čs.štátneho detského domova v Rimavskej Sobote. Jeho
úlohou bolo prideľovať privezené deti do pestúnskych rodín, rozdeľovať im
zásielky oblečenia a dozerať, aby bolo o deti v rodinách dobre postarané. Práve toto
bola veľmi náročná úloha, lebo na kopaniciach sa stávalo, že deti zneužívali ako lacnú
pracovnú silu, a zle sa o ne starali. Nebolo výnimkou, že bolo potrebné dieťa
pestúnom odňať a umiestniť ho do inej rodiny. Pri tejto práci mu pomáhal organista,
ktorý navštevoval pestúnske rodiny po kopaniciach a zároveň tam deti vyučoval náboženstvo.
Okrem jeho rodičov býval u neho na fare aj
jeho strýko Peter Tvrdý, významný slovenský jazykovedec,
spolutvorca modernej formy spisovnej slovenčiny, ktorý práve tu prežil literárne
najplodnejšie obdobie života a tu i zomrel (bolo to zrejme ešte v budove starej fary).
Rodičia i P.Tvrdý sú pochovaní na dolnom cintoríne v Myjave.
Po odchode turolúckeho farára G.F.Kollárika na dôchodok od marca
1929 administroval aj Turú Lúku, čo už zostalo
natrvalo aj pre jeho nástupcov v Myjave.
Počas jeho pôsobenia pohreby odbavoval na Turej Lúke aj organista Štefan Pastorek.
Od marca 1937 sa stal farárom vo Švajnbachu
(Viničnom). V r.1947 odišiel na zdravotnú dovolenku do Podunajských Biskupíc. Zdá sa, že tam v pastorácii nepôsobil, čiže to bolo
asi naozaj zo zdravotných dôvodov - mal vtedy 66 rokov. Nebolo to ako v iných
prípadoch po vojne, keď si nová politická situácia vynútila, aby niektorí kňazi
opustili svoje pôsobisko, čo bolo oficiálne zdôvodnené zdravotnou dovolenkou; ale pritom
pôsobili v inej farnosti, a neskôr sa vrátili späť. Toto nebol prípad A.Tvrdého, on
mal zrejme naozaj vážne zdravotné potiaže, pretože sa už do pastorácie nevrátil.
Neskôr odišiel na odpočinok do Trenčianskych Teplíc, kde
28.11.1963 zomrel. Nepodarilo sa zistiť, kde je pochovaný.
Po
1.svetovej vojne boli deti umiestňované štátom do pestúnskych rodín v rôznych
obciach - tzv. “kolóniách”, prostredníctvom Čs.štátneho detského domova v
Rimavskej Sobote, kde sa sústreďovali deti z celého Slovenska.
Jedna z kolónií bola i na Myjave, jej
dozorcom bol katolícky farár Arpád Tvrdý. Z tejto činnosti sa na fare zachovala
matrika pridelených detí z r.1921-25 a list A.Tvrdého z
27.7.1926. Z týchto dokumentov sa dozvedáme niektoré údaje o kolónii a o farárovej
práci:
Prvý transport detí, evidovaný v matrike,
prišiel na Myjavu 26.1.1921 (zdá sa, že nejaké deti boli už skôr), posledný
transport, uvedený v matrike, je z prelomu októbra a novembra 1925. Je možné, že
prišli ďalšie transporty i v r.1926, ale táto matrika ich už neobsahuje. Celkovo bolo
za uvedených 5 rokov umiestnených 1.100 detí. Z tohto bolo 946 rímskokatolíkov, 110
evanjelikov, 24 kalvínov (reformovaných), 3 gréckokatolíci, 10 židov a u 7 nebolo vierovyznanie
uvedené. Niektoré z detí si po čase zobrali príbuzní, viaceré zakrátko zomreli.
Počet detí v myjavskej kolónii sa pohyboval okolo 600 (r.1926). Zo začiatku boli deti
prideľované do širšieho okolia, okrem Myjavských kopaníc aj do obcí Brezová, Bukovec, Krajné,
Kostolné, Podkylava, Stará Turá, Vrbové, Vrbovce a najmä Turá Lúka. V niektorých
obciach časom vznikli samostatné kolónie, A.Tvrdý v liste spomína Brezovú, Turú
Lúku, Starú Turú, Krajné a Vrbové, kde boli dozorcami
evanjelickí farári.
Prideľovanie detí sa nekonalo na
konfesionálnom princípe, i keď dozorcami boli farári. Po privezení detí boli
pridelené záujemcom jedno za druhým. Posúdenie vhodných pestúnov bolo na úsudku
dozorcu. Na Myjave boli zväčša deti pridelované v stredu, keď ľudia prichádzali z
kopaníc na trh, zároveň si vyberali deti. Ak by to v niekom vyvolalo dojem, že aj z
detí sa stal tovar, niečo na tom je. Treba si však uvedomiť, že sa jednalo o dobu,
kedy sociálna starostlivosť
nebola vysoká. Pestúnske rodiny deti zväčša neprijímali až tak z kresťanskej
lásky, ako skôr preto, aby si nimi vypomohli, buď tým, že väčšie deti u nich
slúžili, alebo finančným príspevkom, ktorý od štátu dostávali. Stávalo sa však,
že tieto deti boli aj
zneužívané; vyskytli sa prípady, keď deti museli až otrocky pracovať a nebolo o ne
ľudsky postarané. Preto musel dozorca kolónie pestúnske rodiny
pravidelne navštevovať a v prípade
zistenia takýchto skutočností, pestúnom deti okamžite odobrať.
Väčšina umiestnených detí po kratšom,
či dlhšom čase Myjavu opustila, ale niektorí tu aj zostali.
Pramene:
- Farské matriky - Štátny oblastný archív, Bratislava: nr.arch.1509, 1511, 2512-13, 2515
- Farské matriky: My B I., Cop, Def, TL Bapt
- Schematismus Adm.ap.Tyrnaviensis 1933, pag. 305; 1938, pag. 306; 1944, pag. 282; 1948, pag. 372
- Directorium 1968, str.233