"Reči slovenská a česká nech sú nám posvätnými. Nehľadajme rečovú jednotu, ale jednotu v dušiach a srdciach.” (Predhovor k 2.vydaniu Česko-slovenského diferenciálneho slovníka)
PETER TVRDÝ
( * 29.6.1850 Žilina; + 24.2.1935 Myjava )Významný jazykovedec, lexikograf, prekladateľ, literárny pracovník, pedagóg. Jeho meno však mnohokrát zostáva nepovšimnuté, čo si určite nezasluhuje.
Narodil sa v Žiline 29.6.1850 v rodine žilinského mäsiara Ignáca Tvrdého a dcéry žilinského organistu Antónie, rodenej Radovej. Mal 8 súrodencov, z ktorých sa len dvaja dožili dospelého veku. Ľudovú školu navštevoval v rodnom meste. Do gymnázia začal chodiť v r.1861 v Banskej Bystrici, kde bol v tom čase riaditeľom biskup dr.Štefan Moyzes a vyučovalo tam viac významných osobností. Tak mal po pedagogickej a odbornej stránke vytvorené veľmi dobré podmienky pre štúdium, horšie to bolo po stránke finančnej. Z domu sa mu dostávalo len veľmi málo finančnej podpory a po smrti otca, keď sa jeho matka znovu vydala a mala ďalšie deti, ostal odkázaný úplne sám na seba, preto si musel popri štúdiu sám zarábať. Po skončení 4.ročníka už nevládal vydržať túto biedu a tak vstúpil do malého seminára, kde sa jeho situácia zlepšila. Po maturite vstúpil do seminára v Pešti. Avšak po dvoch mesiacoch sa rozhodol odísť, lebo cítil, že sa nemá stať kňazom. Jeho túžbou bolo stať sa lekárom, zrejme pod vplyvom úmrtí jeho malých súrodencov. Avšak tento sen bol neuskutočniteľný, pretože štúdium lekárstva bolo preňho pridrahé.
Nakoniec sa zapísal na právnickú fakultu. I tu boli jeho počiatky veľmi ťažké, ako o tom napísal vo svojej Krátkej autobiografii: ”Pol roka som bedáril ako nikdy. Niekedy ani suchého chleba na obed nebolo...” Situácia sa zlepšila, keď sa mu podarilo zamestnať sa ako pomocný úradník v knižnici.
Po roku prestúpil na filozofickú fakultu, s úmyslom stať sa po jej skončení profesorom na niektorom zo slovenských gymnázií. 25.9.1872, po troch rokoch, keďže mu uznali rok štúdia na právnickej fakulte, dostal absolutórium, ale k poslednej skúške už pripustený nebol pre udalosť, ktorá mala osudné následky pre celý jeho ďalší život.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa maďarizácia silno prejavila i na univerzite v Pešti, čo sa veľmi dotýkalo Tvrdého národného povedomia. Jeho pocity vyvrcholili na prednáške profesora Kerékgyártóva, silno šovinisticky a protislovansky orientovaného. Keď profesor vo svojej prednáške hanobil Kollára a jeho dielo, Peter Tvrdý to už nevydržal, postavil sa a nahlas protestoval.
Za tento protest bol označený za nebezpečného pansláva a nemohol zložiť ani posledné skúšky. Keďže sa mu už nemohla naskytnúť možnosť uplatnenia na Slovensku a okrem toho mu hrozilo väzenie za panslávizmus, odišiel vyučovať klasické jazyky do Ruska, kde sa neskôr aj oženil. Vynikajúco totiž ovládal osem jazykov: gréčtinu, latinčinu, ruštinu, francúzštinu, maďarčinu, nemčinu, polštinu a ukrajinčinu.
Po štúdiách v Petrohrade, pôsobil v rokoch 1877-1896 v Rusku ako profesor, neskôr sa stal riaditeľom jedného z prvých dievčenských gymnázií, ktorých založenie sám presadil, a tiež bol školským inšpektorom. Pôsobil v mestách Cherson, Azov, Jerevan a Baku. Za svoju vynikajúcu prácu získal mnoho vyznamenaní – rády sv.Anny 2.a 3.stupňa, sv.Stanislava 2.a 3.stupňa, dvorný radca (1885), štátny radca (1890) a štátny radca s titulom ”Excelencia” (1896).
Už ako 46-ročný bol zo zdravotných dôvodov predčasne penzionovaný pre stratu sluchu a žil v Odese. Počas dôchodku začal vedecky a literárne pracovať. Písal do rôznych časopisov a pripravoval na vydanie svoje najväčšie dielo ”Zápisky pedagóga”, v ktorom vysvetľoval svoje pedagogické zásady. Toto dielo sa, žiaľ nezachovalo.
Oženil sa v roku 1879 a mal 4 deti. V r. 1908 prišlo v jeho rodine k tragédii. 12.11.zomrel jeho syn Cyril a o týždeň neskôr, 19.11. aj najmladší syn Andrej. Keďže dcéra Helena sa zakrátko nato vydala do Charkova a najstarší syn Vladimír učil v Izmaile, zostal Peter Tvrdý v Odese sám s manželkou.
Samota a spomienky na vlasť ho stále viac sužovali. Chcel sa aj s manželkou vrátiť naspäť na Slovensko, ale tá o tom nechcela ani počuť. Napokon odcestovala k dcére.
Po niekoľkých mesiacoch, ktoré prežil Peter Tvrdý v Odese celkom sám, sa presťahoval k svojmu synovi Vladimírovi. Ten o tom neskôr napísal: ”Po rodinnej katastrofe otec pricestoval za mnou do Izmaela, kde som vtedy učil a žil u mňa. Jeho duševné rozpoloženie bolo hrozné. Len vtedy sa uspokojil, keď začal hovoriť o svojej vlasti. Chcem podotknúť, že na svoju vlasť spomínal stále aj predtým. Stále rozprával o Žiline, kde sa narodil, o kráse Vysokých Tatier, ukazoval mi fotografie a obrázky tých miest. A teraz hovoril len o vlasti, akoby sa chcel ta vrátiť, kde sa narodil. Strašne túžil po vlasti, vždy mi hovoril o nej a o tom, že len tam sa môže uspokojiť...”
Jeho túžby sa naplnili v r.1919. Navštívil hroby rodičov v Bytči a v r.1920 sa usadil v Bratislave. Vyše roka trvalo, kým si našiel nejaké zamestnanie. Keďže mu v Československu odmietli priznať dôchodok, plat mu ledva stačil na ubytovanie a stravu.
Nejaký čas pôsobil aj v Koši pri Prievidzi.
V r.1927 sa odsťahoval k svojmu synovcovi Arpádovi Tvrdému, ktorý bol katolíckym farárom na Myjave a tu na fare prežil posledné roky svojho života v tvorivej práci. Možno povedať, že so zápalom pracoval až do posledného dychu. Zomrel pri práci, pri písaní slovníka, 24.2.1935.
Z lexikografických prác medzi najvýznamnejšie patrí Slovník inojazyčný (1921), Česko-slovenský diferenciálny slovník (1922, s doplnkom r.1923), Slovník latinsko-slovenský (1923), Slovenský frazeologický slovník (1929, 1933 – doplnené 2.vydanie, po jeho smrti r.1937 vyšli ešte jeho doplnky). V rukopise zostali slovníky Rusko-slovenský a Slovensko-ruský. Z prekladov sú to latinské Cicerónove reči proti Katilínovi, a najmä preklady z ruštiny Rozprávky ruských spisovateľov, Zápisky z mŕtveho domu, Zločin a trest. Svojimi prácami Peter Tvrdý významne prispel k vývoju spisovnej slovenčiny a ku kultúrnemu vývoju národa.
Pochovaný je na myjavskom dolnom cintoríne spolu so svojim bratom Jánom a jeho manželkou Annou, rodičmi farára Arpáda Tvrdého.
Pramene:
- A.Fischerová: Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.266
- Andrea Tvrdá: Peter Tvrdý - životopis; 1997
- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Bratislava 1977, zv.1, str.133, zv.2, str.59, 281, zv.3, str.391