A
B C Č D E F G H CH
I
J K L M N O P Q R
S Š T U V W X Y Z Ž
V Latinskej Amerike bolo v r.1970 evidovaných 7 500
malomocných. V r.1982 to bolo 279 000. Na celom svete je 10 miliónov malomocných.
Microbacterium leprae sa prispôsobilo používaným liekom.
(VTM 9/1987)
"Naša mládež miluje prepych, je zle vychovaná,
vysmieva sa predstaveným, vôbec si neváži starých ľudí. Dnešné deti sú hotoví
tyrani. Nevstanú, keď do miestnosti vojde starší človek. Odvrávajú rodičom.
Jednoducho povedané: sú veľmi zlé...!"
(Seneca, okolo r.50)
"Stratil som všetky nádeje, pokiaľ ide o
budúcnosť našej zeme, keď dnešná mládež prevezme do svojich rúk kormidlo
riadenia. Je to mládež nedisciplinovaná, drzá, neznesiteľná..."
(grécky básnik Hesiodos, 720 pred Kr.)
"Náš svet je v kritickom stave. Deti neposlúchajú
rodičov, neučia sa, nemajú snahu po vzdelaní. Koniec sveta nie je veľmi
ďaleko."
(egyptský kňaz, 2000 pred Kr.)
Múdry je ten, kto sa u každého niečomu priučí.
Silný je ten, kto sa vie ovládať.
Štastný je ten, kto sa dokáže vyrovnať so svojím osudom.
Ostré výstupky na skalách, ktoré môžu pri páde zraniť, slúžia pri výstupe nahor ako oporný bod.
V starom Ríme sledovali, či ľudia obchádzajú zákon. Keď zistili, že niektorý zákon väčšina obchádza, tak ho zrušili, lebo taký zákon bol zlý. Nočné dialógy, 22.1.1993
Každá zmena, aj tá, ktorú sme si želali, prináša čosi smutné. S tým, čo odchádza, odchádza totiž aj kúsok z nás. (A.France)
Podľa novela Bulata Okudžavu "Stretnutie s
Bonapartom".
Generál Opočnin, vojnový mrzák, pozve Napoleona, ktorý je na vojnovom ťažení
v Rusku, na večeru do svojho domu a pripravuje naňho atentát. Skôr, než mohol
Napoleona zastreliť, pokúša sa o to jeho synovec, ale neúspešne. Opočnin guľku,
určenú pre Napoleona, vystrelí do ramena dôstojníka, ktorý chce zastreliť
utekajúceho neúspešného atentátnika.
Napoleon, ktorý pochopil, že guľka mala byť pre neho, sa pýta Opočnina, prečo ho
nezastrelil. Generál odpovedá: "Lebo život toho mladíka má väčšiu cenu."
A potom dodáva: "Keby vás bol ten chlapec zabil, boli by ste zomreli ako veľký
človek..."
Vzápätí priniesli Napoleonovi správu, že ruská armáda prešla do ofenzívy a
francúzska ustupuje.
Treba zanechať všetko rozumovanie a celú duševnú
aktivitu preniesť a premeniť na Boha. Ale toto je mystické a tajomné. To nevie nik,
iba ten, kto to dostal, a nedostane to nik, iba ten, kto po tom túži, ale nik nemôže
po tom túžiť, iba ten, koho až do špiku kostí rozpáli oheň Ducha Svätého,
ktorého zoslal na zem Kristus.
sv.biskup Bonaventúra: Cesta mysle k Bohu
Bretónsky rybári majú vraj vo zvyku pred vyjdením na more pokľaknúť do piesku a volať Boha na pomoc takto: "Pane, Bože, buď s nami, lebo more je také nezmerné, a naša loďka taká malá."
Veľký parník brázdi more, na ktorom sa strhne búrka. Víchrom rozbúrené more hádže loďou ako nejakou hračkou. Všetci cestujúci sa pouťahujú do svojich kajút, kde prežívajú veľký strach o svoj život. Na palube lode zostal však malý chlapec. Neprestal sa hrať a neprejavuje nijakú obavu o svoj život. Keď sa ho po búrke pýtajú, ako mohol byť tak pokojný cez búrku, s detskou úprimnosťou odpovedal: "Prečo by som sa mal báť, keď môj ocko je kapitánom lode."
Dnešná liturgia nás vyzýva zamyslieť sa nad
tragickými udalosťami zo začiatku 17.storočia. Na jednej strane upozorňuje na
nezmyselnosť násilia, ktoré sa rozpútalo proti nevinným obetiam, na druhej strane
poukazuje na vynikajúci príklad toľkých Kristových učeníkov, ktorí vedeli
podstúpiť akékoľvek utrpenie, len aby nekonali proti svojmu svedomiu. Veď okrem troch košických mučeníkov, mnohé iné osoby
a to aj z iných kresťanských vierovyznaní, museli podstúpiť mučenie a znášať
tažké tresty, niektorých z nich aj zabili. Ako neuznať napríklad duchovnú veľkosť
24 evanjelických veriacich, ktorých usmrtili v
Prešove. Im a všetkým, ktorí znášali utrpenie a smrť pre vernosť svojmu
presvedčeniu a svedomiu, Cirkev vzdáva chválu a vyjadruje svoj obdiv.
...
Mučeníctvo nás spája so všetkými veriacimi v Krista, tak na Východe, ako aj na
Západe, s ktorými ešte stále očakávame plné cirkevné spoločenstvo.
Z homílie Sv.Otca Jána Pavla II. v Košiciach pri svätorečení troch košických
mučeníkov 2.júla 1995.
Pluralistický a demokratický štát môže žiť a
prosperovať iba na základe vzájomného rešpektovania práv a povinností väčšiny a
menšiny.
Z homílie Sv.Otca Jána Pavla II. v Košiciach pri svätorečení troch košických
mučeníkov 2.júla 1995.
Manželstvo je začarovaný kruh. Tí, čo sú mimo neho, chceli by dnu, a tí čo sú v ňom, chceli by z neho von.
Holanďania, na pamiatku mieru, ktorý uzavreli s Angličanmi, dali raziť strieborné mince. Na jednej strane mince bolo vyobrazené volské jarmo s nápisom: Iuncti valemus (v jednote sme silní). Na druhej strane boli znázornené dva hlinené krčahy, plávajúce na mori, s nápisom: Collidentes frangimur (pri vzájomnej zrážke sa rozbijeme).
Aby bol človek šťastní, vždy mu musí ešte niečo k šťastiu chýbať.
Prečo si myslíš, že minulé časy boli lepšie ako tvoje? ... Zabudli sme na ťažké časy hladu a vojen, o ktorých sa píše preto, aby sme nereptali proti Bohu pre prítomný čas? Aké to teda boli časy? Či sa nechvejeme všetci, keď o nich počúvame alebo čítame? Preto by sme mali skôr ďakovať, ako reptať pre naše časy. (sv.Augustín)
Jediné, čo je horšie, ako keď sa o človeku hovorí, je keď sa o ňom vôbec nehovorí. (Oscar Wilde)
Je zriedkavé, keď človek žije, väčšina ľudí len existuje. (Oscar Wilde)
(Jn 21,15n) Čím mi ukážeš, že ma máš rád, ak nie
tým, že budeš pásť moje ovce? Čo mi chceš dať tým, že ma máš rád, keď
všetko očakávaš odo mňa? Máš teda čo robiť, ak ma miluješ: Pas moje ovce. (...)
(Jn 21,18) Sem teda mieril Pán, keď hovoril: "Pas moje ovce": trp za moje
ovce. (sv.Augustín)
Približne 130 000 obyvateľov Indonézie trpí
malomocenstvom. Táto ostrovná krajina je počtom ochorení na lepru na štvrtom mieste
na svete za Indiou (1,67 milióna), Brazíliou (283 000) a Bangladéšom (136 000).
Indonézia patrí medzi krajiny s najpočetnejším obyvateľstvom (195 mil. obyvateľov).
TXT STV 27.3.1996
Kto v čo verí
Počet veriacich moslimov sa vo svete od roku 1970 približne zdvojnásobil. Vzrástol
totiž o 564 miliónov a dosahuje 1,13 miliardy osôb.
Zásluhu na tom má predovšetkým ich vysoká pôrodnosť. Podiel moslimov na
obyvateľstve sveta sa zvýšil z 15,2 % na 19,4 %. Údaje zverejnil nemecký denník Weit
am Sonntag.
Podiel kresťanov na celkovom obyvateľstve Zeme sa za posledných 25 rokov nezmenil.
Kresťanstvo však predstavuje s 33,7 % z celkového obyvateľstva sveta
najrozšírenejšie náboženstvo. Hinduisti na treťom mieste tvoria s 793 miliónmi 12,6
% obyvateľstva našej planéty.
TXT STV 19.5.1996
Ženy, ktoré podstupujú interrupciu, zvyšujú riziko,
že dostanú rakovinu prsníka. Výskumníci z newyorskej City University zistili, že
riziko vzniku rakoviny prsníka významne rastie už po prvej interrupcii. Výsledky
výskumu ukazujú, že z 800 000 žien, ktoré prvý raz podstúpili interrupciu,
24 500 ochorelo na rakovinu prsníka.
Príčina súvislosti medzi umelým prerušením tehotenstva a rakovinou prsníka tkvie
údajne v prílive hormónov - estrogénu a progesterónu - počas prvých troch mesiacov
gravidity. Po normálnom ukončení tehotenstva pôrodom sa hladiny hormónov vyrovnajú
prirodzene, ale po interrupcii je telo oklamané...
TXT STV 12.10.1996
Bremeno zákona Pán Boh nepoložil na tých, čo slúžili spravodlivosti, ale hriechu. Spravodlivý zákon dal nespravodlivým ľuďom, aby odhalil ich hriechy, nie odstránil. Veď hriechy neodstraňuje nič, iba milosť viery činná skrze lásku. (sv.Augustín)
Máte veľkú šancu dosiahnuť slobodu a plnosť života, a to nemožno sebeckým hľadaním vlastných výhod, ale len otvorením sa láske. Povolanie k láske je vaším základným povolaním. Ježiš vás volá k tejto ceste. Odpovedzte mu áno. Lež v cieli Kristovej lásky, prekročíte ponižujúce hranice sebectva, stanete sa budovateľmi Európy a nového Sveta. (Ján Pavol II. mládeži, Hradec Králové 26.4.1997)
Prestížnu cenu štátu Idaho získal 15-ročný
Američan N.Zohner, ktorý na vedeckom výskume dokumentoval všeobecnú vzdelanostnú
obmedzenosť, ľahkovernosť a naivnosť svojich rovesníkov. Presvedčil ich o
nevyhnutnosti zakázať chemickú zlúčeninu dihydrogén monoxid.
Spolužiakom predložil vedeckú argumentáciu, podľa ktorej táto chemikália spôsobuje
každoročne tisíce utopení, vedie k nadmernému poteniu, zvracaniu a spôsobuje
eróziu. A nič sa proti tomu nedá robiť.
Štyridsaťtri spomedzi 50 oslovených rovesníkov podpísalo memorandum požadujúce
prísny zákaz dihydrogénu monoxidu. Len jeden spolužiak zistil, že za týmto vedeckým
názvom sa skrýva - voda.
TXT STV 26.10.1997
Ženy sú na to, aby sme ich milovali, nie na to, aby sme ich chápali. (Oscar Wilde)
Až polovica všetkých neželaných tehotenstiev sa vo
svete končí potratom. Každý rok sa rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva
približne 26 miliónov žien. Vyplýva
to z výsledkov štúdie Ústavu Alana Guttmachera, ktoré zverejnili vo štvrtok
(21.1.1999) vo Washingtone.
Najfrekventovanejšie sa interrupcie vykonávajú v štátoch
východnej Európy. Ako príklad sa uvádza Rumunsko, kde sa v priemere rozhodne ročne k
takémuto zákroku 80 žien z 1000. V celosvetovom priemere je pritom 35 žien z 1000.
Približne 22 percent z 210 miliónov tehotenstiev, ku ktorým dochádza každý rok, je
neplánovaných. Najnižšiu mieru potratov má Španielsko a Írsko. V oboch krajinách
sú však interrupcie s výnimkou určitých prípadov
zakázané.
STVtext 22.1.1999
Pápež Ján Pavol II. pri návšteve Mexika vyhlásil
12.december za deň Panny Márie z Guadalupe a náboženský sviatok celej Ameriky.
Zjavenie Panny Márie v Guadalupe v r.1531 podnietilo deväť miliónov Indiánov ku
konverzii v priebehu desiatich rokov. Bazilika v Guadalupe je po Vatikáne údajne najviac
navštevovaným pútnickým miestom katolíkov vo svete.
podľa STVtext 24.1.1999
Klonované zvieratá trpia na extrémne a smrteľné
abnormality v oveľa väčšej miere ako zvieratá, ktoré majú dvoch rodičov, tvrdia
americkí vedci.
Pokusy vyrobiť genetické repliky z jedného rodiča sa dostávajú do konfliktu s
niečím, čo by sa dalo označiť ako ochrana samotnej prírody proti klonovaniu. Vo
väčšine prípadov zomierajú klony buď pri narodení, alebo skoro po ňom, a
predstavujú veľké ohrozenie života matky.
Veľký podiel úmrtí a abnormalít môže byť spôsobený zlyhaním genetického
mechanizmu - akéhosi "odtlačku", ktorý má zabezpečiť vznik zvierat s
vyváženým genetickým materiálom od dvoch partnerov samca a samičky.
STVtext 12.5.1999
Taliánska pobočka švédskeho nábytkárskeho koncernu
IKEA musela stiahnuť svoj reklamný slogan na nedeľný predaj po tom, čo narazila na
rozhodný odpor svojich katolíckych zamestnancov.
“Už žiadne náboženstvo - teraz máme otvorené aj
všetky nedele,” oznamovali billboardy rozšírenie predajného času. Heslo reagovalo
na to, že podľa striktného prekladu Biblie je práca v nedeľu zakázaná. Odpor proti
tomuto textu vyvolali najprv veriaci zamestnanci supermarketu IKEA v Corsico pri Miláne.
K nim sa potom solidárne pridali aj nábožensky nezameraní zamestnanci a odborové
organizácie.
ČT-TEXT 9.9.2001
Maratónec
Veľakrát môžeme byť svedkami, že ľudia sa nezastavia ani pred najväčšími
obetami. Pritom však nie vždy možno povedať, že prinesená obeta má svoj zmysel a
význam.
Taký je aj historický príbeh, ktorý dal námet maratónskemu behu: Keď gréci vyhrali
vojnu pri Maratóne, posol so správou o víťazstve dal do svojho behu všetku energiu.
Keď dobehol do mesta vládal ešte oznámiť víťazstvo - a padol mŕtvy. Aký zmysel
mala táto obeta? Víťazstvo bolo už isté, nič by sa nestalo, ak by dorazil o
niekoľko hodín neskôr. Stal sa slávnym? Ťažko, veď nevieme ani ako sa volal, ani
kde je pochovaný. Jeho obeta neosožila ani druhým, ani jemu samému.
I dnes sú ľudia ochotní nezmyselne prinášať obety bez významu. Keď však majú
priniesť obetu Bohu, hoc ako malú, už sa vzpierajú. A práve táto človeka
obohatí...
Slnečné lúče pomáhajú supom vzlietnuť
Veľké vtáky majú problém vzlietnuť. Ich telo je veľmi ťažké a tak
odlepiť sa od zeme ich stojí mnoho energie. Niektoré druhy supov alebo kondorov však
dokážu využiť pomoc. Ráno, keď začne slnko intenzívne hriať, postavia sa na skalu
a rozprestrú krídla. Vzduch pri zemi sa začne zohrievať, od lúčov dopadajúcich na
zem, a začína stúpať hore. Keď vták pocíti v krídlach stúpajúci vzduch, odrazí
sa od zeme. Prúd teplého vzduchu ho nadnesie a tak ľahšie vzlietne.
Podobne i človek sám nemôže stúpať k Bohu. Sú to práve lúče božej milosti,
ktoré môže človek "zachytiť" a tie mu pomôžu ísť hore.
Známy softvérový magnát, asi najbohatšia firma v súčasnosti na svete -
Microsoft, začínala doslova z ničoho. Bola to len skupinka mladých
"fanatikov", nadchnutých pre počítače. Všetko ich konanie bolo zamerané
len na prácu. V budove, kde založili svoju firmu, trávili celý čas. Mali tam
spacáky, kto bol unavený išiel si pospať, inak stále pracovali. Nielenže nechodili
na zábavy, spoločenské udalosti, do kina, či divadla, ale ani domov. Tu pracovali,
spali i jedli. Všetkého sa zriekli pre svoje nadšenie dosiahnuť úspech vo
výpočtovej technike. A práve toto obetavé nadšenie im prinieslo skvelý výsledok.
Čo o nich hovoria ľudia? Že sú to géniovia, zapálení pre prácu. Že svojou
šikovnosťou, umom, i tým, že ich nič nerozptyľovalo dosiahli vrchol. Nikto nepovie,
že by boli čudáci, alebo že je neprirodzené, keď nešli na zábavu.
Ak však hovoríme o oddaní sa Bohu, o zriekaní sa pre nebo, ľudia hneď reagujú
opačne. Kto to má teda pomýlené?
Boh nepotrebuje čiastočných kresťanov, ale plnokrvných katolíkov. (Ján Pavol II.)
VYSOKÉ PERCENTO SAMOVRÁŽD PO POTRATOCH
Ženy po potrate sú viac ohrozené sklonmi k samovražde ako ženy,
ktoré dieťa porodili. vyhlásil to americký vedec David Reardon v interview pre
katolícku spravodajskú agentúru CNS vo Washingtone. Podľa štúdie z tejto oblasti je
podiel samovrážd u 100 000 žien, ktoré prkonali potrat 7,8. U matiek je tento podiel
3,0. V priemere si v USA zo 100 000 žien zoberie život 5,2. Štúdia bola podľa vedca
zostavená na základe lekárskych správ a úmrtných listov u 173 000 žien vo veku
medzi 15 a 44 rokmi.
'Naše čísla sa zakladajú len na písomne zachytených údajoch,' zdôraznil Reardon.
'Nevykonávali sme prieskum u žien o ich problémoch po ukončení tehotenstva. Písomné
údaje ako základ spôsobujú, že štúdia má výpovednú silu. Tak sa definitívne
dokázalo, že po potrate nastávajú skutočne hmatateľné negatívne následky.
Mimoriadne ohrozené z hľadiska sklonu k samovražde sú maloleté dievčatá,'
zdôraznil americký vedec. (TK KBS 19.4.2001)
Biskup Baláž odmietol vrtuľník a riskoval s
ostatnými pacientmi
Biskup Baláž prišiel na oddelenie
kardiológie Nemocnice F. D. Roosevelta v sprievode svojho synovca začiatkom novembra.
'Už dlhší čas som bol pod stálou lekárskou kontrolou. Šiesteho októbra som
prvýkrát pocítil bolesť srdca,' spomína. 'Špeciálne vyšetrenie ukázalo, že mám
na 90 percent zúžené dve srdcové cievy a reálne mi hrozí infarkt. Lekári mi
odporučili okamžitú operáciu. Zároveň sa však ospravedlnili, že mi nemôžu
pomôcť, lebo im v špeciálnom prístroji chýba lampa. Hneď som mobilom informoval pána premiéra
Dzurindu o tom, v akej situácii sa nachádzam nielen ja, ale ďalších asi 50 pacientov.
Jeho reakcia bola blesková. Povedal mi, aby som počkal sedem minút. Vzápätí mi
ponúkli prevoz do Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave s tým, že ma
budú ihneď operovať.' Biskup Baláž však s poďakovaním odmietol. 'Bol som pri tom,
keď povedal, že za ponuku operácie v Bratislave i prevoz vrtuľníkom ďakuje, ale že
si počká na novú RTG lampu v Rooseveltovej nemocnici spolu s ostatnými,' prezradil nám
primár kardiológie MUDr. Peter Mečiar. 'RTG lampu sme mali pokazenú už štvrtý
mesiac. Vzhľadom na jej cenu - 1,4 milióna Sk, bolo získanie novej v nedohľadne a
desiatky pacientov čakali v poradovníku. Na čo? Ani sám neviem. Povedať, kedy lampa bude, sme im
totiž nevedeli. Akútne prípady sme síce operovali, bolo to však na hranici
únosnosti. Nikde vo svete by za takýchto podmienok tieto zákroky nerobili...'
Lampa prišla za jedimý deň
Po biskupovom oznámení,
že nechce pre seba žiadne výhody a bude trpezlivo čakať na novú lampu s rovnako
postihnutými spolupacientmi, sa spustil kolotoč bleskových rozhodnutí. 'Ešte v ten
deň mi oznámili, že nová lampa odchádza z Mníchova, ráno bude na Slovensku a s ňou prídu aj technici, aby ju
vzápätí namontovali. Ďalší deň ma operovali,' opisuje neuveriteľnú rýchlosť
biskup Baláž. Vďaka jeho počinu má oddelenie kardiológie vyriešenú situáciu na
ďalších 5 - 6 rokov. Toľko by lampa mala vydržať.
To, ako sa biskup zachoval, považuje za úplne bežnú vec. Popri opätovnom zdraví si
cení priateľstvo, ktoré ho spája s ošetrujúcimi lekármi i personálom. 'Nie je to
na moju chválu, bola to úplná samozrejmosť. Snažím sa o to aj v drobnostiach
každodenného života. Pochádzam zo šiestich detí, otec mi zomrel 20 dní pred mojím narodením, pretĺkali
sme sa s mamou, ako sa dalo. Keď ide o život, mali by byť v pohotovosti všetci,
počnúc ministrom a končiac sestrou. Je to pre mňa veľké ponaučenie, podobné
situácie ľudí ohromne zbližujú. Nepochybne sú aj dokonalejšie kardiocentrá, toto však vyniká
ľudským prístupom personálu.' Pri odchode z nemocnice sa Rudolf Baláž zaujímal, čo
najviac ešte oddeleniu chýba. 'Povedali mi, že prenosné EKG,' dodáva biskup, ktorého
pričinením by v najbližších dňoch mali na oddelenie vyše dvestotisícový prístroj dostať...
(NOVÝ ČAS 19.12.2001)
Eutanáziou končia najmä ženy
Psychologička Silvia Sara Canettoová z Colorado State University
nedávno publikovala kurióznu štatistiku: dve tretiny ľudí, ktorí skonajú pri
asistovanej samovražde, sú ženy. Navyše, väčšinu z nich z 'láskavosti' zabijú
muži. Mnohí ľudia na túto skutočnosť nazerajú čisto pragmaticky, vidia za ňou
možné (nielen hmotné) výhody muža či racionálne nazeranie žien na svoj zdravotný
stav a z neho vyplývajúce osobné rozhodnutie.
Ale treba si dávať pozor na tých, ktorí eutanáziu prezentujú ako dar pre ženu. Ide
o fatálny dar, spojený s dlhou tradíciou obetovania sa ženy.
Canettová so študentkou Janet Hollensheadovou sa zamerali na trendy v eutanázii;
skúmali záznamy (z 30-ročného obdobia) Hemlock Society – organizácie, ktorá
obhajuje asistovanú samovraždu či 'zabitie z láskavosti'. Hemlock Society definuje
eutanáziu ako 'zabitie definitívne a nevyliečiteľne chorej osoby, aby sa zbavila
utrpenia, pričom trpiaca osoba o tomto zámere nemusí nutne vedieť'. 85 percent
záznamov spoločnosti neobsahovalo informáciu, či si obeť v podstate želala zomrieť.
Vo viac ako 70 percentách prípadov eutanázie mali obete viac ako 60 rokov a iba tretina
opísala svoj stav ako konečné štádium ochorenia.
'Muži si berú život (svoj aj iný) častejšie ako ženy,' konštatuje Canettová.
Zatiaľ nie je jasné, prečo sú muži náchylnejší 'zabiť z láskavosti' skôr ženy
ako iných mužov. Canettová ponúka zopár hypotéz, prečo je pravdepodobnejšie, že
zomrú ženy; môžu si osvojiť sociálny model, ktorý podceňuje život ženy. Namiesto
toho, aby žiadali pomoc či podporu, žiadajú smrť. 'Požiadavka zomrieť môže
maskovať depresiu. Je nebezpečné, ak sú staršie ženy jednotne ovplyvnené
legalizovaním zrýchlenia smrti. Mnohé ženy nemajú silu ani ochotu urobiť slobodné
rozhodnutie, najmä keď sú choré a oslabené.
'Sloboda zomrieť je veľmi zvláštna sloboda,', hovorí Canettová. (SME 4.10.2001)
Hodinky a viera
"Čo majú hodinové ručičky, malý fosforeskujúci ruženec a viera spoločné?
Odpoveď: schopnosť žiariť v tmách.
Práve tak, ako fyzikálne fosforeskovanie predmetov môže zoslabnúť, ale znovu sa
zintenzívni, keď sa predmet vystaví slnku, tak aj veriaci môže znovu obnoviť svoje
duchovné vyžarovanie, keď sa vystaví svetlu Kristovej tváre. Táto tvár je iste
ľudská, ale predovšetkým je božská."
Raniero Cantalamessa, OFM cap., pápežský kazateľ, pôstna meditácia 8. marca 2002
Kto môže vytrvať v čistote na slávu Pánovho tela, nech pokorne
vytrvá. Ak sa tým vystatuje, je stratený. A ak si niekto myslí, že je väčší ako
biskup, zahynie. Patrí sa, aby ženísi a nevesty vstupovali do manželstva po porade s
biskupom, aby to bolo manželstvo podľa Pána, a nie zo žiadostivosti. Nech sa všetko
deje na Božiu slávu. Biskupa počúvajte, aby aj Boh počul vás. Som ochotný položiť
svoj život za tých, čo sú podriadení biskupovi, kňazom, diakonom. Bol by som rád,
keby som mal s nimi podiel v Bohu.
List sv.biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Polykarpovi
Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu?
Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený - a načo si stvorený, to neskúmaš?
sv.biskup Peter Chryzológ, učiteľ Cirkvi (ravenský biskup r.424-450)
Dvaja muži padnú do komína. Jeden vyjde si zašpinenou tvárou,
druhý vyjde čistý. Ktorý sa pôjde umyť? Ten s čistou tvárou. Zašpinený sa pozrie
na toho druhého a povie si: "Aké šťastie, že sme sa nezašpinili." Ten s
čistou tvárou sa pozrie na špinavého a ponáhľa sa umyť.
Závisí to však od uhla pohľadu: Keď sa pozrú na svoje ruky, čistý spozná, že sa
nemusí umývať, druhý však zbadá, že má ruky od sadzí a tak sa ide umyť.
(z taliánskeho televízneho serialu Don Matteo)
Lev XIII. o slobodomurárstve (Encyklika Humani generis 1894)
Už ďalej nemlčať
Už nechcú ďalej mlčať – ženy, ktoré
si dali urobiť potrat. Celý január sa zhromažďujú v mnohých mestách Spojených
štátov, aby otvorene hovorili o svojich skúsenostiach.
Silent No More - Už ďalej nemlčať – tak sa nazýva kampaň, ktorá chce verejnosť
oboznámiť s psychickými i fyzickými následkami potratu. Hovorkyňou akcie je modelka
Jennifer O´Neillová, ktorá má za sebou nútený potrat:
“Je absolútne potrebné, aby sa o
tejto téme konečne vyslovila celá pravda,” hovorí modelka.
“My sme tým hlasom, ktorý nechcú vypočuť!” zdôrazňuje Georgette Forneyová,
spoluzakladateľka Silent No More. “Veľa sa hovorí o právach a slobodnej voľbe
žien, ale sotva niekto sa stará o tie ženy, ktoré prežili potrat. Veľmi ľutujem
svoj vlastný potrat a viem, že druhé cítia to isté. Po 30 rokoch uzákoneného
potratu je naozaj čas, aby boli vypočuté ženy, ktoré to prežili na vlastnom tele.”
“Kampaň sa obracia na ženy, ktoré trpia tým, čo prežili, ale nedokážu to vyjadriť. Ide o to, aby sme našli pokoj,”
hovorí Susan Renne Mosleyová, ďalšia aktivistka kampane. “Dáva nám to nádej.
Našli sme pomoc a ostatné tieto ženy ju môžu nájsť tiež.”
(TK KBS 21. 01. 2003)
Čo je VOODOO
Voodoo (čítaj vúdú) je
magicko-náboženský kult, ktorý na Haiti priniesli so sebou západoafrickí otroci,
ktorých sem dopravili Francúzi. Je to zmes domorodých náboženských predstáv a
kresťanských prvkov. Uctievajú sa africké božstvá a predkovia. K najdôležitejším
charakteristickým znakom kultu patrí posadnutosť, "živí mŕtvi" (zombies) a
tanec do extázy. Čarodejníci alebo "kňazi" zvyknú obetovať hady, kozy a sliepky. Prívrženci tohto kultu si od
neho sľubujú vyliečenie z chorôb, osobný úspech a uspokojenie práva na pomstu.
Lakomý mních a kostolník
Podľa povestí sa vo františkánskom
kostole dejú čudné veci. Spomína sa polnočná omša i tajná husitská chodba. Ale
zabúda sa na príhody kostolníka - frátra z kláštora. Keď nemohol jednu noc zaspať,
rozhodol sa, že bude rozjímať pred oltárom. Kľakol si a vzopäl ruky k modlitbe. Po
chvíli však uvidel, že sviece horia a k oltáru pristupuje kňaz. Po krátkom váhaní
sa pripojil k omši ako miništrant. Keď sa kňaz otočil do haly chrámu, fráter
zbadal, že je to kostlivec. S námahou
a vo veľkom rozrušení dominištroval omšu.
Pred odchodom mu kňaz povedal: "Prosím ťa, príď aj na budúcu noc, aby si mi
pomáhal. Bez miništranta nemôžem slúžiť omšu. Je to môj trest zato, že som
počas života porušil sľub chudoby. Zhromažďoval
som peniaze a pred mojím predstaveným som ich zatajil." Udalosť sa stala pred
adventom, fráter miništroval kostlivcovi vi mníchovi až do poslednej noci pred
Štedrým dňom.
Kostlivec sa poďakoval frátrovi a prezradil mu, kde skryl peniaze. Potom sa s ním rozlúčil a povedal, že na ďalšiu noc už nemusí
prísť. Kostolník fráter odovzdal nájdené peniaze svojmu predstavenému a
vyrozprával mu celý nezvyčajný príbeh. Dozvedel sa, že mních-kostlivec žil pred
sto rokmi...
(PRAVDA 20.7.2002)
Americký prezident George Bush v príhovore pri príležitosti Dňa nezávislosti 4.7.2002 odmietol rozhodnutie federálneho súdu, ktorý v prísľuboch vernosti zakázal používať výrazy vzťahujúce sa na Boha. "Nijaká úradná moc nemôže Američanovi zabrániť, aby prisahal vernosť tomuto národu pred Bohom," povedal Bush v malom mestečku Ripley v Západnej Virginii,
kam prišiel osláviť sviatok vzniku USA.
Prečo v Biblii muži mohli mať viac manželiek, slúžky a
konkubíny, ale teraz to už nie je možné?
Z toho istého dôvodu, prečo vám na parkovisku stojí auto, a nie ťava.
Biblia je ako mapa. Študovať ju, ešte neznamená, že sa dostaneme
do cieľa. Treba nasadnúť do auta, naštartovať a ísť.
(Ulrich Parzany, ProChrist - Essen 17.3.2003)
Svätá Klára z Assisi, zakladateľka rehole klarisiek, ktorej členky žijúp vprísnej izolácii od sveta za múrmi kláštorov, mohla raz počas vianočnej noci pozorovať na stenách svojej kláštornej cely jasličky a obrady vianočnej slávnosti, ktoré sa odohrávali v kostole Panny Márie Anjelskej pri Assisi.
Celé evanjelium je veľkým pochodom. Kráča Mária, ponáhľa sa navštíviť Alžbetu. Mária a Jozef idú z Nazareta do Betlehema. A potom z Betlehema do Egypta a z Egypta do Nazareta.
Raz som sa náhodou dostal na jedno známe
pútnické miesto a zamiešal som sa medzi pútnikov, patriacich do zámožných (a možno
aj o dajaký stupienok vyšších) vrstiev.
Popoludní mala byť slávnostná krížová cesta po vyznačenej trase v parku. Pocta
niesť kríž pripadla jednému veľmi nábožnému a zámožnému veľkostatkárovi. V
určitom prostredí dokonca i pokora je výstavným luxusom a výsadou, ktorú možno
zplatniť.
Tesne pred pobožnosťou na veľké prekvapenie sa zistilo, že chýba kríž ktorý mal
zaťažiť tie zbožné ramená. Všetci sa usilovali zachrániť situáciu. Každý robil
čo mohol. Až z toho dýchavičného hľadania nastal zmätok. Ale kríž sa nepodarilo
nájsť. Treba priznať, bolo to čosi komické.
Odvážil som sa poradiť: pohľadajte dajakého chudobného... Vy boháči, musíte
kríž hladať, kým chudáci ho stále nosia na pleciach.
Vyslúžil som si len pohŕdavé úškľabky. Nepovažoval som za vhodné naliehať
ďalej, aby som úplne nepokazil slávnosť, presnejšie: Krížovú cestu.
Alessandro Pronzato: NEPOHODLNÉ EVANJELIÁ
Hľadať Boha nakoniec značí objaviť, že Boh nás hľadá prvý. (Emil Krapka, SJ)
Moje sebazaprenia spočívali výlučne v tomto: ovládať vôľu,
prispôsobiť sa náhľadom iných, nereagovať príkre na ich počínanie, robiť svojmu
okoliu malé, nenápadné služby.
(sv.Terézia z Lisieaux)
Perfektné telo nie je všetko
Veríš v posmrtný život?
Áno. Verím, že človek nesmie odísť z vlastnej vôle. Ak by sa to tak stalo, tak by
to riadne odpykal.
Věra Caltová, divadelná fotografka (ČT 1998)
Katarína Jagellovská bola ženou fínskeho vojvodu Vasu. Keď si Fínsko podmanil
švédsky kráľ Erich, bol vojvoda odsúdený na doživotný žalár. Katarína prosila
kráľa, aby mohla ísť so svojím mužom do žalára. Kráľ sa ju usiloval od toho
odhovoriť: "Viete, že váš muž už nikdy neuvidí denné svetlo?"
"Viem," odpovedala.
"A viete aj to, že s ním nebudú zachádzať ako s vojvodom, ale ako s
vlastizradcom?"
"Áno, viem. Ale či je slobodný, alebo vo väzení, je to môj muž."
"Ale teraz vás už nič neviaže k vášmu mužovi," namietal kráľ, "ste
slobodná."
Katarína stiahla z ruky prsteň a podala ho kráľovi so slovami: "Veličenstvo,
čítajte!"
Na prsteni boli vyryté latinské slová: "Mors sola", čo znamená - len smrť
nás môže rozdeliť.
Kráľ už potom nenamietal. Katarína šla so svojím mužom do väzenia a ostala tam,
kým kráľ nezomrel a muž sa dostal znovu na slobodu.
Kapucín Raniero Cantalamessa, kazateľ Pápežského domu Jána Pavla II. spomínal:
Keď som po prvý raz kázal v Chráme sv. Petra a uvedomil som si, že musím hovoriť veľmi pomaly, pretože môj hlas sa odrážal a bola tam silná ozvena. Ale keď som hovoril pomaly, moja kázeň trvala o 10 minút dlhšie, ako bolo plánované. Prefekt Pápežského domu si robil odôvodnené starosti a stále sa pozeral na hodinky.
Malý skeptik
V brušku tehotnej ženy boli raz tri embryá...
Jeden z nich bol malý veriaci, druhý malý pochybovač
a ďalší bol malý skeptik.
Malý pochybovač sa pýta: Veríte
vlastne v život po pôrode?
Malý veriaci: Áno, je jasné, že
to existuje. Náš život tu je (naplánovaný) len na
to, aby sme rástli a aby sme sa pripravili na život
po pôrode, aby sme boli potom dosť silní pre to, čo nás čaká.
Malý skeptik: Blbosť, to predsa
neexistuje. Ako by vôbec mal vyzerať život po pôrode?
Malý veriaci: Ani ja to neviem presne. Ale určite
tam bude oveľa jasnejšie ako tu. A možno tam budeme pobehovať
a jesť ústami.
Malý skeptik: To je haluz! Pobehovať,
to sa predsa nedá. A jesť ústami, aká smiešna
predstava. Existuje predsa pupočná šnúra, ktorá
nás živí. Okrem toho je nemožné, aby bol život
po pôrode, pretože pupočná
šnúra je už teraz príliš krátka.
Malý veriaci: Ale áno, určite je
to možné. Bude to akurát všetko trochu inak.
Malý skeptik: Ešte sa nikto nikdy nevrátil späť spoza pôrodu. Pôrodom sa život končí. A život je jedno trápenie a je temný.
Malý veriaci: Aj keď tak presne
neviem, ako bude vyzerať život
po pôrode, v každom prípade budeme potom vidieť mamu a ona sa o nás postará.
Malý skeptik: Mama?!? Ty veríš v nejakú mamu? A kdeže je?
Malý veriaci: Veď tu všade okolo
nás. Sme a žijeme v nej a skrze ňu. Bez nej vôbec nemôžeme
existovať.
Malý skeptik: Hlúposť! Nič z nejakej mamy som ešte nevidel, takže nemôže ani existovať.
Malý veriaci: Niekedy, keď sme
úplne ticho, môžeš ju počuť
spievať. Alebo cítiť,
keď hladká náš svet. V každom prípade verím, že
náš vlastný život začne
až potom!
Dvaja anjelskí pútnici sa zastavili, aby
strávili noc v dome bohatej rodiny. Rodina bola nepohostinná a odmietla anjelov nechať
v miestnosti pre hostí. Namiesto toho boli ubytovaní v studenej pivničnej izbe.
Akonáhle si ustlali na tvrdej podlahe, starší anjel uvidel dieru v stene a opravil ju.
Keď sa mladší anjel udivene spýtal prečo, starší odpovedal: „Veci nie sú také,
akými sa zdajú.“
Ďalšiu noc si šli odpočinúť do domu chudobného, ale pohostinného farmára a jeho
ženy. Po tom, čo sa s nimi manželia podelili o trochu jedla, čo mali, povedali
anjelom, aby spali v ich posteli, kde si dobre odpočinú. Ráno po svitaní našli anjeli
farmára a jeho ženu v slzách. Ich jediná krava, ktorej mlieko bolo jediným príjmom
rodiny, ležala mŕtva v chlieve.
Mladší anjel sa pýtal staršieho: „Ako sa to mohlo stať? Prvý muž mal všetko a ty
si mu pomohol,“ vyčítal. „Druhá rodina mala len tú kravu a tá im zomrela.
Prečo???“
„Veci nie sú také, akými sa zdajú,“ odpovedal starší anjel. „Keď sme boli v
pivničnej izbe, všimol som si, že v tej diere v stene bola zásoba zlata. Keďže
majiteľ bol posadnutý chamtivosťou a lakomosťou, opravil som stenu, aby zlato
nenašiel. Keď sme ďalšiu noc spali vo farmárovej posteli, prišiel si anjel smrti pre
jeho ženu. Dal som mu namiesto nej kravu.“
Zachránení počas katastrofy tsunami v juhovýchodnej Ázii
V nedeľu 26.decembra 2004 prišlo k silnému podmorskému zemetraseniu neďaleko
Sumatry. Zemetrasenie vyvolalo vlny tsunami, ktoré ničivo zasiahli zvlášť Indonéziu
a Srí Lanku, tiež Indiu a Thajsko, Maledivy, Barmu a Malajziu, ale aj africkú Keňu,
Tanzániu a Somálsko. Mnohé ostrovy zmizli z mapy zeme, ľudských obetí bolo asi 150
000 a tých, čo prišli o všetko, včítane strechy nad hlavou boli stotisíce.
V najväčšom indickom pútnickom mieste Vailankanni sa v bazilike Panny Márie, ktorú
ročne navštívi až 1,5 milióna pútnikov, sa v tú nedeľu zhromaždilo na
svätú omšu vyše 2000 veriacich, keď sa cez toto miesto prevalila viac ako
desaťmetrová vlna tsunami, spôsobená zemetrasením v mori. Pútnikov a Boží chrám
vlny obišl
Proticirkevnému nariadeniu vďačí 400 kresťanov na indonézskom ostrove Sumatra za
svoj život. Miestne orgány v meste Meulaboh v prevažne islamskej provincii Aceh,
zakázali kresťanskému s spoločenstvu sláviť 25. decembra vianočné bohoslužby.
Povolili iba slávenie mimo mesta na kopci. Kresťania tam strávili aj noc. Keď na
ďalšie ráno prišli vlny cunami, ktoré na Sumatre usmrtili viac ako 120 000 ľudí,
tento kopček zostal od katastrofy ušetrený. Meulaboh bolo na 80 % zničené a o život
prišlo tiež 80 % jeho obyvateľov.
Svedkovia vypovedali, že ušetrenie kresťanov od katastrofy ľudí celkom zmiatlo.
Mnohí moslimovia sú toho názoru, že kresťanský Boh ich potrestal, pretože im
zakázali vianočné bohoslužby. Iní zasa nemohli uveriť, že nijaký kresťan
nezomrel, zatiaľ čo niekoľko desiatok tisíc mosli
V šoubiznise zväčša miesto pre vyznanie viery nie je. Predsa však občas môže
zaznieť, a to nenásilne a úplne prirodzene. Bolo to tak aj pri vystúpení Moniky
Havlíčkovej, ktorá ako prvá v poradí spievala v semifinále 2.ročníka súťaže
Česko hledá Superstar.
Porotca O.Soukup jej vystúpenie ohodnotil slovami: "Barvu hlasu máte strašně
dobrou, a tú jste dostala od Boha."
Monika na to odpovedala úplne spontánne: "To musím poděkovat Jemu. A děkuji i
Vám!"
Nezdá sa, že by to z jej úst znelo len ako fráza.
Prorocký sen dona Bosca o dvoch stĺpoch
Reakcie na film Mela Gibsona "Passion" - Utrpenie Krista
Mesačného chlapca vyhodila zúfalá matka Tracinda Foxeová z tretieho poschodia
horiaceho domu v americkom Bronxe. Požiar jej odrezal únik z domu a oheň i dym priamo
ohrozovali ju i dieťa.
Pouličná kamera zachytila okamih, keď dieťa v bielej perinke, letiace z výšky asi
deviatich metrov, chytil zamestnanec bytového podniku Felix Vazquez. Zábery v zápätí
obleteli celý svet.
Amatérsky hráč baseballu na pozícii chytača, využil svoje schopnosti. Prizeral sa na
ulici požiaru, keď zbadal, čo sa zúfalá žena chystá urobiť. Pohotovo preskočil
oplotenie a pribehol pod okno, kde mu podajúce dieťa vletelo priamo do náručia.
"Modlila som sa, Bože, zachráň môjho syna," zverila sa žena, keď ju
hasiči dopravili do bezpečia.
0065 Panna Mária odplavená s ľuďmi do mora
„Prečo?“ Odpoveď na túto otázku hľadá sestra Callixta od 26. decembra 2004.
Odo dňa, keď vlny cunami vtrhli na mestečko Matara na Srí Lanke.
Predstavená kláštora Sestier Božieho milosrdenstva bola predpoludním na druhý
sviatok vianočný medzi 120 návštevníkmi bohoslužieb v Kostole Našej Pani z Matary,
ktorý delí od pláže Indického oceánu iba úzka cesta a pláž tiež nie je oveľa
širšia. Počas svätého prijímania prišla prvá vlna, s hrmotom sa oprela do Božieho
domu a vykonala svoje ničivé dielo. Väčšina návštevníkov a farár Charles
Hewawasam sa zachránili v hrubej stavbe susedného sídliska. Predstavenú a sestru
Bernadette, ktorá rozdávala sväté prijímanie, vlna strhla so sebou. Sestra Bernadette
zomrela, sestra Callixta prežila. „Prečo ja?“ pýta sa odvtedy.
Symbolom strašného ničenia sťa na konci sveta sa stala 400 rokov stará socha Panny
Márie, ktorej je zasvätený kostol. Voda ju strhla so sebou von na rozbúrený oceán. O
tri dni neskôr ju však opäť našiel istý rybár – takmer nepoškodenú a iba
niekoľko sto metrov od pláže. Farár Hewawasan to si vysvetľuje po svojom: „V hodine
núdze zostala Božia Matka u tých mnohých, ktorých strhla vlna do mora.“ Iba v
Diecéze Galle, do ktorej Matara patrí, zomrelo v tento vianočný deň 7000 ľudí.
História Madony z Matary je úzko spätá s morom. Pred štyrmi storočiami ju v debne
vyplavilo na pobrežie Srí Lanky. O niekoľko rokov neskôr vypukla v tejto oblasti
cholera a vyžiadala si stovky životov. Vo svojom zúfalstve preniesli katolíci i
nekatolíci sochu v procesii cez dedinu. Epidémia sa zastavila. Odvtedy priťahuje
Matarská Madona každoročne státisíce pútnikov.
Počiatkom 20. storočia poslal vtedajší biskup Galle, Belgičan Joseph van Reeth, sochu
na zreštaurovanie do svojej vlasti. Jej spiatočná cesta na Srí Lanku bola skutočne
mimoriadne dramatická: Krátko po vyplávaní z prístavu v Antverpách loď Beachy
havarovala. Časť nákladu síce spadla do mora, loď a Madona však doplávali až do
Anglicka. Tam sa sochy zmocnil istý gauner a žiadal za ňu mastné výkupné. Keď mu to
odmietli, sochu poškodil. Biskup ju počas svojej dovolenky vo vlasti dal znovu
zreštaurovať a vzal ju naspäť na Srí Lanku. Pri jeho príchode však Madona na palube
nebola. Tento raz ju proste naložili na nesprávnu loď. Až o niekoľko dní vplávala
loď Uckermarck so sochou do prístavu v Colombe.
Po vlnách cunami sa Panna Mária nevrátila do Matary naspäť sama. Za ňou prišiel
Olaf Ried a s ním mnohí ďalší pomocníci a humanitárne organizácie z celého sveta.
„Madona priviedla pomoc,“ myslí si farár. Olaf Ried z nemeckého Stuttgartu bol v
decembri 2004 na dovolenke na Srí Lanke. Bol prvým iniciátorom štipendijného programu
cirkvi v Matare, ktorý dnes umožňuje 165 sirotám a polosirotám navštevovať školu.
„Kto má vzdelanie, má budúcnosť,“ hovorí farár. A ešte niečo je pre tohto
katolíckeho kňaza dôležité: „Štipendisti sú budhisti, moslimovia a kresťania.
Nerobíme tu nijaké rozdiely.“
Takmer ešte mocnejším symbolom toho, že prírodné živly nedokážu napriek všetkej
hrôze zničiť nádej, je kríž v matarskom kostole. Visia na ňom iba obe ramená -
Kristovo telo strhla vlna. Farár Hewawasan hovorí: „Dokonca aj v najväčšej núdzi
ľudí Kristus zotrváva pevne na kríži a spoločne s ľuďmi prežíva ich utrpenie.“
Kňaz pripúšťa, že jeho výklad osudu Madony a kríža možno nie je teologicky úplne
nenapadnuteľný, no hovorí: „Ale sú to mocné symboly našej viery“.
(TK KBS 21.12.2005)
Rabín: Pius XII. si zaslúži titul „Spravodlivý medzi národmi“
Rím. Rabín David Dalin, profesor histórie a politických vied
na Univerzite Ave Maria v štáte USA Florida, je toho názoru, že pápež Pius XII. by
mal dostať čestný židovský titul „Spravodlivý medzi národmi“. Prečo, to
vysvetľuje vo svojej knihe Mýtus Hitlerovho pápeža, ktorú vydalo v auguste 2005
americké vydavateľstvo Regnery.
Vo svojom diele, ktoré ocenili aj noviny Jerusalem Post 3. novembra 2005, David Dalin
pripomína rozsiahle a objasňujúce štúdie, ktoré zostavil Pinchas Lapide, bývalý
generálny konzul v Miláne. Lapide opisuje množstvo Židov, ktorí prežili holokaust v
Taliansku. Okrem tejto knihy Rím a Židia uvádza Dalin aj dielo Pius XII. a Židia
poľského Žida Josepha Lichtena z r. 1963.
Pinchas Lapide dokumentuje záchranu viac ako 700 000 Židov z rúk nacionálnych
socialistov pápežom Piom XII. Podľa iného výpočtu išlo dokonca o 860 000 Židov.
Rabín Dali sa okrem toho odvoláva na maďarského historika Jenöa Lévaia, ktorý
napísal knihu: Maďarskí Židia a pápežstvo – pápež Pius XII. nemlčal. Správy,
dokumenty a záznamy z cirkevných a štátnych archívov. Chcel sa tak postaviť proti
obviňovaniu pápeža Pia XII. Autorom úvodu tejto knihy je nemecký židovský právnik
Robert M.W. Kempner, ktorý pracoval na Norimberskom procese s vojnovými zločincami ako
zástupca amerického hlavného žalobcu Roberta H. Jacksona. Našiel tzv. „Protokol z
Wannsee“, v ktorom nacionálni socialisti písomne doložili rozhodnutie o „Konečnom
riešení židovskej otázky“.
Podľa Dalina, ktorý sa odvoláva aj na známeho židovského historika Martina Gilberta,
bol pápež Pius XII. jedným z najväčších pomocníkov, akého Židia v Taliansku v
období nacizmu mali. A stal sa im záchrancom práve v tej chvíli, keď to najviac
potrebovali. Z tohto dôvodu je úplne nesprávne očierňovať Eugenia Pacelliho. Treba
mu skôr vzdať vďaku a chválu, zdôrazňuje historik. „Pamätník mučeníkov a
hrdinov štátu Izrael v holokauste“ Yad Vashem, založený r. 1953 v Jeruzaleme, by mal
na základe týchto skutočností oceniť pápeža Pia XII. najvyšším čestným
titulom, ktorý dávajú Židia nežidom: „Spravodlivý medzi národmi“.
Vo svojej knihe Dalin okrem toho opisuje postoj, s ktorým pápeži pristupovali k Židom
od 6. storočia počínajúc Gregorom Veľkým (590-604), ktorý napísal historický
dekrét „Sicut Judaeis“ na obhajobu Židov, cez Kalixta II., ktorý posilnil práva
Židov a renesančných pápežov až po novovek. Ján XXIII. a Pavol VI. podporovali
podľa Dalina pápeža Pia XII. pri záchrane mnohých Židov a Ján Pavol II. bol prvým
pápežom, ktorý navštívil synagógu v Ríme a pomodlil sa pred Múrom nárekov v
Jeruzaleme. A konečne, počas svojej návštevy v Nemecku aj Benedikt XVI. vykonal
historickú návštevu synagógy v Kolíne.
Rabín Dalin sa zastáva nového prehodnotenia osoby pápeža Pia XII. v židovskej
histórii a žiada, aby sa príslušne ocenili aj opakované a jednoznačné odmietania
každej formy rasizmu zo strany Katolíckej cirkvi
(TK KBS 01. 02. 2006)
Veda bez náboženstva je slepá a náboženstvo bez vedy je chromé. (Albert Einstein)
Modli sa - akoby všetko záviselo od Boha, pracuj - akoby všetko záviselo os teba! (sv. Ignác z Loyoly)
Niekedy sú knihy iba zrkadlom vnútorného zmätku autora. A nie vždy mám o ten zmätok záujem. Tak to býva aj s výtvarným umením, niekedy aj s divadlom. (Adela Banášová-Vinczeová, Trochu inak, RTVS 30.9.2022)
Škorpión
Keď nám prinesú fotografiu skupiny, v ktorej sme stáli pred objektívom,akú
sympatickú a príťažlivú tváričku tam ideme hľadať? Je to bolestné priznať, ale
pod tou ideálnou hľadanou tvárou myslíme svoju...
(Albino Luciani - Ján Pavol I.)
Prečo niektorí z nás neveria? Lebo nám Boh nedal tú milosť.
Ale prečo nám nedal tú milosť? Lebo sme neprijali jeho vnuknutia.
Prečo sme ich neprijali? Lebo sme zneužili svoju slobodu.
Prečo sme zneužili svoju slobodu? To je práve, čo nemôžem pochopiť.
(Albino Luciani - Ján Pavol I.)
Svätý Otec v pondelok 21. januára popoludní, v deň liturgickej spomienky svätej
Agnesy, požehnal dvoch baránkov, z ktorých vlny budú utkané páliá. Tie, ako znak
pastierskej služby a osobitnej jednoty s rímskou cirkvou, odovzdáva pápež novým
arcibiskupom metropolitom na Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla. Pálium je ručne
utkaný pás z ovčej vlny a je súčasťou liturgického odevu arcibiskupa. Podľa
tradície ho ako prvý nosil biskup, ktorý bol učeníkom svätého Jána Zlatoústeho.
Pálium symbolizuje aj stratenú ovcu, ktorú si Dobrý pastier kladie na ramená a preto
sa vyrába z čistej ovčej vlny. Je na ňom vyšitých päť krížov, ktoré znamenajú
utrpenie Ježiša Krista a v troch z nich sú symbolické klince na pamiatku tých,
ktorými bol pribitý Kristus na kríži.
Ovce, z ktorých vlny sa na vyrábajú páliá, sa chovajú v Ríme, v kláštore
trapistov na známom mieste Tre fontane. Po ich požehnaní v deň spomienky svätej
Agnesy ich prevezenú do Baziliky svätej Cecílie. V kláštore zostanú až do utorka
pred Veľkou nocou. Potom ich ostrihajú a z ich vlny utkajú páliá. Na sviatok
svätého Jána Krstiteľa ich rehoľníčky prinesú do Vatikánu. V ten istý deň ich
vložia do skrinky, ktorá sa nachádza v krypte Baziliky svätého Petra, nad jeho
hrobom. V predvečer sviatku svätých Petra a Pavla ich pápež osobitne požehná
Ked mal möj syn (dnes ma 26) 2 roky, skoro mi umrel. Vtedy som myslela, ze by som to
neuniesla. Dnes sa pozeram, ako strasne trpi, v zivote nebude mat zenu ani deti, Pred
maturitou mu diagnostikovali schizofreniu simplex. Bez liekov je v haji. Keby bol vtedy
odisiel, teraz by netrpel.Mava coraz castejsie halucinacie . Prognoza je zla - coraz
horsie to bude, Clovek nevie, aky osud ho caka, ale Boh to vie. A podla mna neposiela zle
veci, iba my malo vieme a skoro nic nechapeme o svojej vlastnej podstate.A co s nim bude,
ked ja umriem?
(Majka, diskusia na tvnoviny.sk 14.5.2011)
http://www.sme.sk/c/7242221/sociolog-ivo-mozny-hnutie-oslobodenia-zien-nakoniec-oslobodilo-muzov.html