úvodná stránkaSeries parochiarum et cleri Archidioecesis Strigoniensis (ad anno 1919) et Administrationis Apostolicae Tyrnaviensis, posteā Archidioecesis Tyrnaviensis, postrēmō Bratislaviensis-Tyrnaviensis Archidioecesis et nunc Archidioecesis Bratislaviensis.

V roku 1894 vyšla publikácia "Series parochiarum et parochum Archidioecesis Strigoniensis", zostavená Ľudovítom Némethym, obsahujúca zoznam kňazov a farností vtedajšej ostrihomskej arcidiecézy od najstarších čias. Odvtedy už zrejme taký komplexný zoznam nevznikol.
Toto dielo sa usiluje na uvedený zoznam z roku 1894 nadviazať, zaznamenajúc údaje o farnostiach a kňazoch, pôsobiacich na území Trnavskej apoštolskej administratúry, neskôr Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy. a od roku 2008 na území novozriadenej Bratislavskej arcidiecézy. Zoznam stále ešte nie je kompletný (zvlášť obdobia 1895-1948; 1948-1978 a 1978-1995). Ak poznáte údaje, ktoré tu chýbajú alebo sú nesprávne uvedené, pošlite mi, prosím, informáciu e-mailom. Ďakujem.

Ostrihomská arcidiecéza (Trnavský vikariát) = do roku 1919 (1922)
Trnavská apoštolská administratúra = 1922-1977
Trnavská arcidiecéza = 1978-1995 (bez územnej zmeny)
Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza = 1995-2008 (bez územnej zmeny)
Bratislavská arcidiecéza = od roku 2008

Farnosti:     farnosti do r.2008            farnosti Bratislavskej arcidiecézy                                             Vysvetlivky        Pramene        História        Zoznam biskupov

Dekanáty:    r.1894       r.1933/48       od 1952       do 1999       1999-2008       rozdelenie (14.2.2008)       Bratisl.arcidiecéza (od r.2008)

Kňazi podľa abecedy:    A-Á      C-Č    D-Ď-DZ-DŽ    E-É-F      H-CH    I-Í-J      L-Ľ    M    N-Ň    O-Ó-Ö        S-Š    T-Ť    U-Ú-Ü    V-W    Z 

Pracovné zoznamy:     Farnosti Ostrihomskej arcidiecézy, nachádzajúce sa na území dnešného Maďarska, s menami farárov z roku 1894
                                     Kňazi, ktorí zomreli v období rokov 1894-1919
                                     Kňazi Ostrihomskej arcidiecézy, vyskytujúci sa v rokoch 1894-1919

PREHLÁSENIE OHĽADOM OSOBNÝCH ÚDAJOV:
Tento zoznam je súkromným dielom a údaje v ňom sú zozbierané na študijné a historiografické účely. Preto na základe stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 13.7.2018 sa na toto dielo, ako záujmovú činnosť fyzickej osoby, predpisy zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nevzťahujú.
Tvorba tohto zoznamu je moja osobná aktivita, ktorú vykonávam vo svojom voľnom čase, a preto s ňou nič nemá ani môj zamestnávateľ, ani farnosť, v ktorej pôsobím.

Zoznam obsahuje predovšetkým údaje o kňazskom pôsobení, čiže verejnej činnosti uvedených osôb. Dátum narodenia je použitý z dôvodu, aby sa predišlo zámene osôb kňazov rovnakého mena. Pokiaľ má niektorý žijúci kňaz pocit, že uvedenie nejakého údaja súkromného charakteru mu spôsobuje problémy, môže ma v danej záležitosti kontaktovať e-mailom.

     

 Pramene: 

  1. Series Parochiarum et Parochum Archi-Dioecesis Strigoniensis; Strigonii 1894.
  2. Supplementum necrologii sacerdotum Archi-dioeceseos Strigoniensis a.1889 concinnati ad finem usque a.1900 inclusive continuatum; Strigonii 1903.
  3. Schematismus Administrationis Apostolicae Tyrnaviensis; Trnava 1948
  4. Schematizmus slovenských katolíckych diecéz; Trnava 1978.
  5. Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 1995; Trnava 1995.
  6. Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2000; Trnava 2000.
  7. Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2001; Trnava 2001.
  8. Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2004; Bratislava 2004.
  9. Litterae circulares ordinariatus Tyrnaviensis; 1948; 1949 Nr.1-7.
  10. Acta curiae archiepiscopalis Tyrnaviensis; Anno 1995
  11. Acta curiae archiepiscopalis Bratislaviensis-Tyrnaviensis; Anno 1995 - 2008

Pramene dielčích informácií:

  1. Svätovojtešské zvesti; 1950, č.3.
  2. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku; 1-3 zv.; Bratislava 1977 (zo slovníka sú prevzaté len niektoré historické názvy obcí, zvlášť vtedy, ak ich je tam uvedených veľa a podobných).
  3. Web-stránky jednotlivých farností, RK CMBF UK Ba a UPC Ba.
  4. Settlements detached from Hungary by the Treaty of Trianon 1920 (web).
  5. Milan Greguš, Stupavskí kňazi a kapláni (1/2003)
  6. Peter Sandtner, Pezinskí kňazi

 

 História miestnej cirkvi v chronológii dôležitých rokov  

Počiatky kresťanstva

2.-4. stor. V pohraničných mestách Rímskej ríše na pravom brehu Dunaja (Carnuntum, Gerulata) sa medzi civilným obyvateľstvom i vojakmi miestnych posádok už nachádzali kresťania. Tiež boli aj vo vysunutých vojenských.posádkach na ľavom brehu Dunaja (Devín, Bratislava).

po r.750 Pôsobenie franských misionárov na území kniežatstiev moravského a nitrianskeho.

okolo 800 Franskí benediktíni založili na vrchu Zobor prvý kláštor na Slovensku, zasvätený sv.Hypolitovi.

828 (830) Prvý kresťanský kostol sv.Emeráma v nitrianskom kniežatstve - najstarší na území Slovenska a prvý v strednej a východnej Európe; dal ho postaviť nitrianske knieža Pribina a posvätil ho salzburský arcibiskup Adalrám.

863 Príchod solúnskych bratov Konštantína Filozofa a Metoda na Veľkú Moravu; na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava ich vyslal byzantský cisár Michal III.

867 Solúnski bratia odchádzajú do Ríma, kde ich prijal pápež Hadrián II. a schválil staroslovienčinu ako liturgickú reč; niektorí ich žiaci boli vysvätení za kňazov a diakonov.

868 Koncom roka sa Konštantínovo zdravie veľmi zhoršilo; vstúpil do gréckeho baziliánskeho kláštora v Ríme a prijal meno Cyril; zomrel 14. februára 869.

869 Metod bol vysvätený za titulárneho biskupa sirmijského a vymenovaný za pápežského legáta pre blaténske (Koceľovo) a veľkomoravské kniežatstvá.

870-873 Biskup Metod bol zajatý a uväznený vo švábsku; na zásah pápeža Jána VIII. bol prepustený po takmer troch rokoch.

Veľkomoravská cirkevná provincia

880 Metod bol pápežom Jánom VIII. vymenovaný za veľkomoravského arcibiskupa. Jeho oponent v problémoch s kniežaťom Svätoplukom - kňaz Viching bol vymenovaný za sufragánneho nitrianskeho biskupa. Metropolitné sídlo arcibiskupa Metoda sa nepodarilo historikom identifikovať.

885 Zomrel arcibiskup Metod; za svojho nástupcu označil Gorazda - nie je isté, či sa funkcie ujal.

886 Knieža Svätopluk vyhnal Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Prijal ich bulharský chán Boris I. Michal. Neskôr vyhnal aj nitrianskeho biskupa Vichinga - krajina zostala bez biskupov.

899 Na žiadosť Mojmíra II. (Svätoplukovho syna) vyslal pápež Ján IX. na Veľkú Moravu arcibiskupa Jána a biskupov Benedikta a Daniela, aby tu obnovili cirkevnú provinciu a vysvätili biskupov. Mená nových biskupov nie sú známe. Niektorí historici sa domnievajú, že vtedy sa stal Gorazd arcibiskupom.

906-907 Pod tlakom výbojov maďarských kmeňov zaniká Veľkomoravská ríša a s ňou zrejme aj cirkevné zriadenie na jej území.

Kresťanstvo v Uhorsku - arcibiskupstvo v Ostrihome

974 Maďarské knieža Gejza (+997) a jeho syn Vajka (pokrstený ako Štefan) prijali v Ostrihome krst. Okrem franských misionárov prišli medzi Maďarov pôsobiť aj mnísi východného obradu z Bulharska.

995 Do Ostrihomu prišla misia českých benediktínov, vedená pražským biskupom Vojtechom (+997), ktorý udelil Gejzovi a Štefanovi birmovanie.

996 Maďarské knieža Štefan založil benediktínsky kláštor v Panonhalme.

1000 Štefan bol korunovaný za maďarského kráľa a pápežom menovaný za apoštolského kráľa, s právami pápežského legáta pre svoju krajinu.

medzi 995-1002 Zriadenie arcibiskupstva v Ostrihome:
- v dokumentoch sa spomína Dominik, ako arcibiskup sídliaci v Ostrihome v r.1000-1002;
- benediktínsky mních Asrik (Astrik), opát v Panonhalme, priniesol Štefanovi od pápeža Silvestra II. korunu a bulu s výsadami; uvádza sa ako tretí ostihomský arcibiskup (od r.1007) - z tohto vyplývalo právo ostrihomských arcibiskupov korunovať maďarského kráľa;
- existuje aj názor historikov, že ostrihomské arcibiskupstvo zriadil Štefan ešte pred svojou korunováciou; za pomoci biskupa Vojtecha ho mal zriadiť ako pokračovanie Metodovho veľkomoravského arcibiskupstva, pretože v tomto čase ešte nemal právomoci pápežského legáta, ktoré by ho orávňovali zriadiť nové biskupstvá.

1030 Založenie arcibiskupstva v Kaloči, jeho sufragánnym biskupstvom bol Čanád; sufragánnymi biskupstvami Ostrihomu boli Veszprém a Päťkostolie (Pécs).

1047 Pohanskými kočovnými Maďarmi bol zavraždený prvý čanádsky biskup sv.Gerhard a spolu s ním aj sv.Bystrík, ktorý je v neskoršej dobe nesprávne označovaný ako nitriansky biskup.

1083 Kráľ sv. Ladislav I. obnovil biskupstvo v Nitre a založil biskupstvá vo Veľkom Varadíne, v Albe Iulii (Sedmohradsko), v Jágri a v Rábe (Györ).

1290-1300 Kráľ Ondrej III. vymenoval prepošta Jakuba za spišského biskupa. Nová diecéza však nevznikla; po Jakubovej smrti Spiš zostal i naďalej súčasťou ostrihomskej arcidiecézy.

1348 Kráľ Ľudovít podal pápežovi Klementovi VI. žiadosť o zriadenie spišského biskupstva, pre vojnu s Turkami sa plán neuskutočnil. V neskoršom období spišskí prepošti mali tituly biskupstiev, obsadených Turkami.

od 1395 Ostrihomskí arcibiskupi používajú titul prímasa.

1526 Po bitke pri Moháči sa ostrihomská, jágerská a rábska diecézy čiastočne dostali pod tureckú nadvládu, ostatné úplne

1535-36 Bratislava sa stala hl. mestom Uhorska a korunovačným mestom (do r.1830)

1543 Presídlenie ostrihomskej kapituly a arcibiskupa do Trnavy (do r.1820).

1566 Založenie kňazského seminára Panny Márie v Trnave - Marianum.

1623 Založenie vo Viedni kňazského seminára pre študentov z Uhorska - Pázmáneum.

1629 Na Trnavskej synode arcibiskup Peter Pázmány navrhol zriadiť spišskú diecézu pridaním Liptova a Oravy, návrh predložil aj pápežovi Urbanovi VIII. 2.11.1636 na ad limina, ale rozdelenie sa neuskutočnilo pre právne nejasnosti medzi Rímom a kráľmi o menovaní biskupov.

1632 Postavený nový prepoštský palác v Bratislave pri dóme sv.Martina a jezuitskom kolégiu.

1637 Posviacka jezuitského univerzitného kostola v Trnave (súčasná katedrála sv.Jána Krstiteľa); jezuiti prišli do Trnavy r.1561; Trnavská univerzita bola založená r.1635, r.1777 bola premiestnená do Budína.

1771 Zriadenie gréckokatolíckeho biskupstva v Mukačeve, podriadeného ostrihomskému arcibiskupovi.

1775 Kráľovná Mária Terézia k nitrianskemu biskupstvu, ktoré sa rozkladalo v Trenčianskej župe a bezprostredne v okolí mesta Nitra, pripojila aj vestenický dištrikt a územie obcí na ľavom brehu rieky Nitry medzi Trenčianskou župou a mestom Nitrou

1776 Kráľovná Mária Terézia zriadila 15.1.1776 biskupstvá v Banskej Bystrici, v Rožňave a na Spiši; nové biskupstvá schválil 13.3.1776 pápež Pius VI. (Predtým sa o to neúspešne pokúšali v 17.stor. kráľ Ľudovít I. a arcibiskup Peter Pázmány a v 18.stor. kráľ Karol III.)

1784 Zriadenie generálneho seminára na bratislavskom hrade a zrušenie diecéznych seminárov Jozefom II.

1804 Kráľom Františkom Jozefom I. bolo 9.4.1804 biskupstvo v Jágri povýšené na arcibiskupstvo a boli z neho odčlenené sufragánne biskupstvá v Košiciach a v Satu-mari.

1818 Založenie prešovského gréckokatolíckeho biskupstva odčlenením od mukačevského.

1820 Kardinál Alexander Rudnay navrátil sídlo arcibiskupa s kapitulou do Ostrihomu.

1856 31.8. posviacka ostrihomskej baziliky.

1886 Ostrihomská arcidiecéza bola rozdelená na tri vikariáty: budapeštiansky, ostrihomský a trnavský.

Slovenská cirkevná provincia

1918 Vznik ČSR, ostrihomská arcidiecéza sa ocitla na území dvoch štátov.

1919 Arcibiskup kard.Černoch udelil trnavskému vikárovi Ladislavovi Báthymu fakulty všetkých generálnych vikárov, aby mohol spravovať celé územie arcidiecézy, nachádzajúce sa v ČSR.
Vikárom s fakultami generálneho vikára pre celé územie arcidiecézy, nachádzajúce sa v ČSR sa stal František Richard Osvald, ktorý vystriedal vikára maďarskej národnosti Báthyho

1922 29.5. bola zriadená Apoštolská administratúra trnavská na území ostrihomskej arcidiecézy, nachádzajúcom sa v ČSR;
za apoštolského administrátora bol 22.5. ustanovený Dr.Pavol Jantausch.

1925 Trnavský apoštolský administrátor Dr.Pavol Jantausch bol 14.6. vysvätený za biskupa.

1926 Zomrel v Trnave generálny vikár František Richard Osvald.

1936 4.11. začala činnosť CMBF v Bratislave.

1938 Za pomocného biskupa bol 17.3. menovaný a 15.5. vysvätený Dr.Michal Buzalka.

1947 29.6. zomrel biskup Dr.Pavol Jantausch.
Apoštolským administrátorom bol 8.7. vymenovaný gen.vikár Dr.Ambróz Lazík.

1949 14.8. trnavský apoštolský administrátor Dr.Ambróz Lazík bol vysvätený za biskupa.

1951 Pomocný biskup Michal Buzalka bol odsúdený na doživotné väzenie; zomrel 7.12.1961 v Tábore.

1969 20.4. zomrel biskup Dr.Ambróz Lazík.
Už 19.2. bol apoštolským administrátorom ad nutum vymenovaný gen.vikár, novomestský prepošt Dr.Július Gábriš;
23.4. bol vymenovaný za ordinára s právomocami rezidentného biskupa.

1973 19.2. bol trnavský apoštolský administrátor Dr.Július Gábriš vymenovaný za biskupa; vysvätený bol 3.3.

1977 30.12. bola zriadená Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave a trnavská apoštolská administratúra bola povýšená na arcidiecézu (slávnostne vyhlásené kard.Tomáškom 6.7.1978 v trnavskom univerzitnom kostole sv.Jána Krstiteľa, ktorý sa tak stal katedrálou a metropolitným chrámom Slov.cirkevnej provincie).

1987 13.11. zomrel biskup Dr.Július Gábriš. Posmrtne bol vymenovaný za arcibiskupa (in memoriam).
14.11. bol konzultormi zvolený za administrátora arcidiecézy sereďský dekan Ján Sokol.

1988 administrátor arcidiecézy Ján Sokol bol 19.5. vymenovaný a 12.6. vysvätený za biskupa.

1989 Administrátor arcidiecézy biskup Ján Sokol bol 26.7. vymenovaný za prvého trnavského arcibiskupa;
slávnostne intronizovaný bol 10.9.

1990 16.4. boli vysvätení za pomocných biskupov generálny vikár Dominik Tóth a Vladimír Filo.

1992 24.9. sa stal pomocným biskupom a 17.12. generálnym vikárom pre oblasť Bratislavy Dominik Hrušovský, dovtedy biskup v Ríme pre zahraničných Slovákov.

1995 31.5. bol názov arcidiecézy zmenený na Bratislavsko-Trnavskú arcidiecézu a dómu sv.Martina v Bratislave bol udelený titul konkatedrály. Zároveň bola zriadená druhá cirkevná privincia v Košiciach; košickej metropole boli podriadené sufragánne biskupstvá spišské a rožňavské, bratislavsko-trnavskej zostali sufragánne biskupstvá nitrianske a banskobystrické.

1996 15.4. bol pomocný biskup a gen.vikár Dominik Hrušovský menovaný za arcibiskupa a ustanovený za apoštolského nuncia v Bielorusku.

2002 23.11. bol pomocný biskup Vladimír Filo menovaný za biskupa koadjútora v rožňavskej diecéze.

2003 bol zriadením Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, čím sa Bratislava stala sídlom vojenského biskupa, za ktorého bol menovaný nitriansky pomocný biskup František Rábek. Farský kostol Najsvätejšej Trojice (bývalý trinitársky, zasvätený sv.Jánovi z Mathy) sa stal dočasne jeho katedrálnym chrámom. Pri posviacke 13.6.2009 sa stal katedrálou filiálny kostol sv. Šebastiána v Krasňanoch.

2004 2.5. boli vysvätení za pomocných biskupov Ján Orosch, od 13.5. generálny vikár a Stanislav Zvolenský. Pomocní biskupi Dominik Tóth a Štefan Vrablec odišli do dôchodku.

2008 30.1. bola gréckokatolícka Prešovská eparchia povýšená na arcibiskupstvo a v Bratislave bola zriadená eparchia, ktorá spolu s Košickou eparchiou sú sufragánne Prešovskej metropolitnej cirkvi sui iuris. Bratislaským eparchom sa stal Peter Rusnák.

2008 14.2. bola reorganizáciou rímskokatolíckych diecéz na Slovensku zriadená Bratislavská arcidiecéza. Dóm sv.Martina v Bratislave sa stal katedrálou a prvým bratislavským arcibiskupom-metropolitom bol menovaný trnavský pomocný biskup Stanislav Zvolenský. Do úradu bol slávnostne uvedený kardinálom Jozefom Tomkom v dóme sv.Martina 8.marca.
Dovtedajší bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol sa stal sufragánnym arcibiskupom trnavským, s osobným právom doživotne nosiť pálium.

2009 18.4. bol za trnavského arcibiskupa menovaný Róbert Bezák, CSsR; biskupskú vysviacku prijal 6.6.

2012 17.3. bol vysvätený za pomocného biskupa pre Bratislavu Jozef Haľko.

2012 2.7. bol trnavský arcibiskup Róbert Bezák odvolaný z úradu; administrátorom arcidiecézy sa stal pomocný biskup Ján Orosch.

2013 11.7. bol biskup Ján Orosch menovaný za trnavského arcibiskupa; úrad prevzal 30.8.

 

 Chronologický zoznam arcibiskupov a biskupov ostrihomských, trnavských a bratislavských  

OSTRIHOM:

Dominik
arcibiskup 1000

Radla-Sebastián
arcibiskup 1002

Anastáz-Asrik
arcibiskup 1007

Benedikt
arcibiskup 1046

Dezider (Dersfi)
arcibiskup 1067

Nehemiáš
arcibiskup 1075

Štefan
arcibiskup 1093

Acha
arcibiskup 1094

Serafín
arcibiskup 1095

Vavrinec
arcibiskup 1105

Marcel
arcibiskup 1119

Felicián
arcibiskup 1127

Makar
arcibiskup 1142

Kökéňeš
arcibiskup 1146

Martyrius
arcibiskup 1151

Lukáš Bánfi
arcibiskup 1158

Mikuláš
arcibiskup 1181

Jób
arcibiskup 1185

Ján Merániai
arcibiskup 1205

Tomáš
arcibiskup 1224

Róbert
arcibiskup 3.3.1226

Matej, Rátót nb.
arcibiskup 6.3.1240

Štefan Bánča
arcibiskup 7.7.1243; kardinál 25.3.1252

Benedikt
arcibiskup 25.2.1254

Filip Sentgróti
arcibiskup 7.3.1262

Lodomer
arcibiskup 3.6.1279

Gregor Bičkei
arcibiskup 17.2.1298

Michal Bői
arcibiskup 1303

Tomáš
arcibiskup 31.1.1306

Boleslav Piast
arcibiskup 2.10.1321

Čanád Telegdi
arcibiskup 7.9.1330

Mikuláš Vášári
arcibiskup 1350

Mikuláš Kesei
arcibiskup 9.11.1358

Tomáš Telegdi
arcibiskup 10.2.1367

Ján De Surdis
arcibiskup 23.1.1376

Demeter
arcibiskup 16.2.1378; kardinál 18.9.1378

Ján Kanižai
arcibiskup 9.10.1387

Juraj Hohenlohe
arcibiskup 22.12.1418

Ján Borsnitz
arcibiskup 27.3.1420

Juraj Pálóci
arcibiskup nov.1423

Dionýz Séči
arcibiskup, kardinál 15.2.1440

Ján Vitéz zo Sredny
arcibiskup 1.5.1465

Ján Beckensloer
arcibiskup 15.3.1474

Ján Aragoniai
arcibiskup 1480

Hypolit Eštei
arcibiskup 1489; kardinál 20.9.1493

Tomáš Bakóc
arcibiskup 20.12.1497; kardinál 20.9.1500

Juraj Satmári
arcibiskup 9.6.1523

Ladislav Salkai
arcibiskup 1525 - ?1526 (zomrel v bitke pri Moháči?)

Pavol Várdai
arcibiskup 4.2.1529 (1527) -1549
č ? BRATISLAVA:
1535/36 korunovačné mesto - dočasný pobyt?
č TRNAVA:
1543 presídlenie arcib.sídla a ostrihomskej kapituly

Juraj Martinuzzi
arcibiskup, kardinál 12.10.1551

Mikuláš Oláh
arcibiskup 30.8.1554 (1553) -1568

Anton Vrančič
arcibiskup 5.10.1569 (1568-1573); kardinál 5.6.1573

Mikuláš Telegdi
biskup, arcibiskupský vikár 1573-1586

Ján Kutaši
biskup, arcibiskupský vikár 1587-1592 ň

Šerédi Ján
biskup, arcibiskupský vikár 1592-1596

Štefan Fehérkövi
arcibiskup 1596

Ján Kutaši
(biskup 1587); arcibiskup 29.1.1597 -1601

Štefan Suchai
biskup, arcibiskupský vikár 1602-1605

František Forgáč
arcibiskup 4.7.1607 -1615; kardinál dec.1607

Peter Pázmáň
arcibiskup 28.11.1616 - 1637; kardinál 9.11.1629 (1626)

Imrich Lóši
arcibiskup 6.11.1637 -1641

Juraj Lippay
arcibiskup 4.12.1645 (1642) -1666

Juraj Selepčéni-Pohronec
arcibiskup 22.8.1667 (1666) -1685

Juraj Séčéni
arcibiskup 2.9.1686 (1685) -1695

Leopold Kolonič
arcibiskup 4.7.1695 -1707 (kardinál?)

Augustín Kerestéy (Christián August von Sachsen)
arcibiskup, kardinál 20.1.1707 -1721

Imrich Esterházy
arcibiskup 1.9.1725 -1745

Mikuláš Čáky
arcibiskup 30.7.1751 -1757

Barkóci František
arcibiskup 13.5.1761 (1764) -1776

Jozef Baťány
arcibiskup 1.1.1776 -1799; kardinál 1.7.1778

Karol Lotharingiai-Habsburg (Karol Ambróz von Este)
arcibiskup 25.2.1808 - 1809

Alexander Rudnay
arcibiskup 2.6.1819 -1831; kardinál 1828
č OSTRIHOM:
1820 presídlenie arcib.sídla a ostrihomskej kapituly

Jozef Kopáči
arcibiskup 20.12.1838

Ján Scitovský
arcibiskup 21.7.1849 -1866; kardinál 7.3.1853

Ján Šimor                                                              TRNAVA - vikariát:
arcibiskup 20.1.1867; kardinál 22.12.1873
                                                                              Jozef Boltizár
Klaudius Vaszary, OSB                                       biskup, arcibiskupský vikár 1886 -1893
arcibiskup 27.10.1891; kardinál 16.3.1893
                                                                               František Siláni
Ján Černoch                                                         arcibiskupský vikár 1893 -1901
arcibiskup 20.11.1912 -1927; kardinál 1914
                                                                              Pavol Jedlička
                                                                              arcibiskupský vikár 1902 -1916

                                                                               Ladislav Báti
                                                                              arcibiskupský vikár 1916-1919
č vznik ČSR:
28.10.1918 bola ostrihomská arcidiecéza
predelená štátnou hranicou
                                      František Richard Osvald
                                                                                                        vikár 1919 -1922, s fakultami generálneho
TRNAVA - apoštolská administratúra:                 vikára pre územie ostrihom.arcidiecézy,
                                                                                                        nachádzajúce sa v ČSR
Pavol Jantausch, ThDr.
apoštolský administrátor 22.5.1922 -29.6.1947; biskup 14.6.1925

               Michal Buzalka, ThDr.
                    pomocný biskup 15.5.1938 - 1950, + 1961; vojenský vikár

Ambróz Lazík, ThDr.
apoštolský administrátor 8.7.1947 -20.4.1969; biskup 14.8.1949

Július Gábriš, RNDr.
apoštolský administrátor 19.2.1969 -13.11.1987;
ordinár s právomocami diecézneho biskupa 23.4.1969; biskup 19.2.1973
č arcidiecéza:
30.12.1977 Trnava povýšená na arcidiecézu
arcibiskup in memoriam 14.11.1987

Ján Sokol
administrátor arcidiecézy 14.11.1987; biskup 12.6.1988; arcibiskup 10.9.1989

               Dominik Tóth
                    pomocný biskup, generálny vikár 16.4.1990-15.5.2004

               Vladimír Filo, PhLic.
                    pomocný biskup sídliaci v Bratislave 16.4.1990 -2002, súdny vikár

               Dominik Hrušovský
                    pomocný biskup, generálny vikár pre oblasť Bratislavy 17.12.1992 - 15.4.1996
č Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza:
31.3.1995 zmena názvu arcidiecézy, Ba, dóm sv. Martina - konkatedrála

               Štefan Vrablec
                    pomocný biskup 26.7.1998-2004

               Ján Orosch
                    pomocný biskup 2.5.2004; generálny vikár 13.5.2004

               Stanislav Zvolenský, ICDr.
                    pomocný biskup 2.5.2004

BRATISLAVA - arcidiecéza:                                          TRNAVA - sufragánna arcidiecéza:
14.2.2008 kardinál Tomko oznámil zriadenie Bratislavskej arcidiecézy, ktorej sú podriadené sufragánne diecézy Západnej cirkevnej provincie Slovenska.

Stanislav Zvolenský, ICDr.                                                           arcibiskup Ján Sokol zostal sufragánnym arcibiskupom v Trnave,
arcibiskup-metropolita 8.3.2008                                                                 s doživotným osobným právom nosiť pálium

               Jozef Haľko, ThDr.                                                        Róbert Bezák, CSsR
                    pomocný biskup, generálny vikár 17.3.2012                        arcibiskup 6.6.2009; odvolaný z úradu 2.7.2012

                                                                                          Ján Orosch
                                                                                                                        administrátor arcidiecézy 2.7.2012; arcibiskup 11.7.2013